BRATISLAVA – Premiérka Iveta Radičová nebude kandidovať v marcových predčasných voľbách. Informovala o tom po dnešnom rokovaní Prezídia SDKÚ. Vlastnú stranu založiť neplánuje, naopak Mikuláš Dzurinda je pripravený viesť SDKÚ do volieb.
Premiérka Iveta Radičová prišla na dnešnú tlačovú besedu po Prezídiu SDKÚ so zásadným vyhlásením. „Môžem v tejto situácii povedať ′Spolu to dokážeme? ′ Myslím, že nie. Preto som sa rozhodla, že v nastávajúcich predčasných parlamentných voľbách nebudem kandidovať a nebudem sa uchádzať o dôveru občanov,“ povedala premiérka Iveta Radičová. Podpredsedníčkou SDKÚ však zostáva do straníckeho kongresu, ktorý sa musí konať do šiestich mesiacov od parlamentných volieb. Vlastnú stranu založiť neplánuje.
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda sa s Radičovou stretol ešte v piatok večer, podľa neho však už vtedy bola rozhodnutá a jej osobnému rozhodnutiu veľmi dobre rozumie. „Bol by som omnoho radšej, keby sme boli na spoločnej kandidátnej listine,“ uviedol.
Zároveň však vyhlásil, že je pripravený viesť stranu do parlamentných volieb. Podpredseda SDKÚ a minister financií Ivan Mikloš ani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská sa o miesto volebného lídra uchádzať nebudú. Dzurinda tak zatiaľ nemá žiadneho protikandidáta. SDKÚ si volebného lídra zvolí 12. novembra, záujemcovia sa môžu prihlásiť do 2. novembra.
V júni 2010 kandidovala Radičová do parlamentných volieb z prvého miesta kandidátky SDKÚ, keďže v primárnych voľbách porazila podpredsedu Ivana Mikloša. Vtedajší líder SDKÚ Mikuláš Dzurinda sa pre kauzu financovania strany stiahol a do parlamentu nekandidoval.
Najdôležitejšie momenty politického života Radičovej
17. októbra 2005 - nestraníčka Iveta Radičová, známa sociologička, sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej vláde Mikuláša Dzurindu po odchode Ľudovíta Kaníka z tohto postu. Ako ministerka novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.
17. júna 2006 - na kandidačnej listine SDKÚ-DS v parlamentných voľbách bola Iveta Radičová trojkou, najvyššie postavenou nestraníčkou. Získala najviac preferenčných hlasov, približne o šesťtisíc viac ako Ivan Mikloš a o takmer 40-tisíc viac ako vtedajší premiér a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Prekrúžkovala sa tak na prvé miesto. V NR SR bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie.
7. novembra 2006 - Iveta Radičová vstúpila do SDKÚ-DS.
17. novembra 2006 - Iveta Radičová sa stala podpredsedníčkou SDKÚ-DS. Delegáti kongresu SDKÚ v Bratislave potvrdili na čele strany Mikuláša Dzurindu a staronovými podpredsedami sa stali Pavol Kubovič, Juraj Liška, Ivan Mikloš, Eduard Kukan a Milan Hort.
marec 2009 - Iveta Radičová vstúpila do boja o prezidentské kreslo. Nominovala ju SDKÚ-DS s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Snažila sa prezentovať ako občianska kandidátka, vyzbierala preto aj potrebné podpisy. Strany, ktoré ju nominovali, sa na jej kampani priamo nezúčastnili. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. Voličov oslovovala skôr cez umelcov a iné verejne známe osobnosti. V prezidentských voľbách neuspela, no získala takmer milión voličských hlasov.
23. apríla 2009 - Iveta Radičová sa vzdala poslaneckého mandátu po tom, čo v NR SR hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Odmietla vtedy, že urobila podvod, podľa nej to bola chyba, ľudské zlyhanie. Rosová uvádzala hlasovanie o školskej novele pri rečníckom pulte a nestíhala sa vrátiť po zabudnutú hlasovaciu kartičku do poslaneckej lavice, kde sedela vedľa Radičovej. Radičová priznala, že spanikárila a zahlasovala za ňu.
február 2010 - Iveta Radičová sa stala volebnou líderkou SDKÚ-DS pre júnové parlamentné voľby. Stalo sa tak po škandále o podozrivom financovaní SDKÚ-DS, ktorý začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa po zverejnení informácií a viacnásobných atakoch lídra Smeru 1. februára 2010 vzdal účasti na volebnej kandidátke a líderstva vo voľbách. Nový líder vzišiel z primárnych volieb, členovia SDKÚ-DS dali prednosť Radičovej pred Ivanom Miklošom.
12. júna 2010 - víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD, no lídri opozičných strán, ktoré sa dostali do NR SR, s ňou odmietli rokovania o zostavení vlády.
15. júna 2010 - Iveta Radičová sa stala oficiálnou kandidátkou SDKÚ-DS na post premiéra. Rozhodlo o tom prezídium strany na návrh jej predsedu Mikuláša Dzurindu. Predstavitelia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd podpísali deklaráciu o povolebnej politickej spolupráci, ktorej cieľom je zostavenie novej vlády. Lídrom koalície sa stala Iveta Radičová.
8. júla 2010 - prezident Ivan Gašparovič odovzdal menovací dekrét volebnej líderke SDKÚ-DS Ivete Radičovej, ktorá sa stala predsedníčkou novej slovenskej vlády.
11. októbra 2011 - vláda Ivety Radičovej po niekoľkohodinovom rokovaní v NR SR padla, pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale nezískala dôveru poslancov parlamentu. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Premiérka nepresvedčila poslancov ani prosbami bezprostredne pred hlasovaním.
25. októbra 2011 - Iveta Radičová oficiálne oznámila, že nebude kandidovať v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. Zostáva podpredsedníčkou SDKÚ-DS do straníckeho kongresu, ktorý sa musí konať do šiestich mesiacov od parlamentných volieb.
