ATÉNY - Gréci sa v týchto dňoch pripravujú na očakávané nedeľňajšie parlamentné voľby, ktoré môžu naznačiť, či zadlžená krajina odíde z eurozóny a vráti sa späť k svojej drachme. Viaceré prieskumy totiž napovedajú, že väčšinu by mohli tentoraz získať strany, ktoré nepodporujú úsporné opatrenia nariadené Európskou úniou (EÚ) a Medzinárodným menovým fondom (MMF).
Ich plnenie je pritom podmienkou na čerpanie záchranných úverov, bez ktorých by krajina skrachovala. V Aténach sa preto čoraz hlasnejšie hovorí o odchode Grécka z Európskej menovej únie (EMÚ), pričom tento scenár už dávnejšie dostal aj názov - Grexit.
Podľa spravodajského portálu britskej televíznej stanice BBC by to však nebolo jednoduché. Gréci preto údajne už niekoľko mesiacov pracujú na vypracovaní presnej postupnosti praktických krokov, ktoré by museli pri vracaní sa k drachme prijať. Ak by sa nová vláda rozhodla zbaviť sa eura, pravdepodobne by o tom informovala počas pracovného voľna, aby tak predišla panike. Najväčším problémom by bola tlač nových bankoviek - najmä z časového hľadiska. Špekuluje sa preto, že minimálne ich grafická podoba je už známa, keďže tento proces by trval príliš dlho. A keďže razba mincí zaberie ešte dlhší čas, Gréci sa k ich používaniu možno vôbec nevrátia.
Vláda by okrem toho musela minimalizovať aj finančné riziká spojené s prechodom na staronovú menu. Samozrejmosťou by bolo zavedenie takzvanej kapitálovej kontroly, teda regulácie peňažných transakcií vrátane obmedzenia výberov hotovosti z bankomatov. V praxi by to znamenalo, že Gréci by mohli v obchodoch počas prechodného obdobia platiť len kartou, prípadne by využívali eurovú hotovosť, ktorá im zostala. Pokiaľ ide o nový kurz drachmy, ten bude pravdepodobne stanovený k euru v pomere 1:1.
O tejto téme sa intenzívne diskutuje aj v samotnom Grécku. Obyvatelia preto pred blížiacimi sa nedeľňajšími voľbami hromadne vyberajú z bankomatov hotovosť. Stupňujúca sa panika môže pritom ešte viac oslabiť už aj tak v problémoch sa topiaci bankový sektor v krajine.
