BRATISLAVA - Finančná kríza a jej negatívny vplyv na celoeurópsky bankový sektor jasne preukázali, že eurozóna nebola pripravená na žiadny krízový scenár. Uviedla to premiérka Iveta Radičová počas vo svojej prednášky na pôde Oxfordskej univerzity.
"Finančné väzby, ktoré často presahovali hranice aj finančné možnosti jednotlivých štátov si žiadali koordinovaný postup. Namiesto toho sme mnohokrát videli pokusy o individuálne riešenia, ktoré následne priniesli negatívne efekty pre iné štáty" povedala ďalej Radičová. Pripomenula, že prevažná väčšina krajín Európskej únie nevyužila dobré ekonomické časy na konsolidáciu svojich rozpočtov. Následky recesie preto v mnohých prípadoch posunuli verejný dlh do nebezpečných teritórií. V Grécku sa navyše odhalili aj netransparentné konania, ktoré ukryli časť deficitov mimo oficiálnych štatistík.
Európske inštitúcie podľa Radičovej neboli vôbec pripravené na nebezpečné spojenie slabého bankového sektora a rastúceho rizika bankrotu niektorých krajín. Európski politici sa rozhodli problém radšej neriešiť, ale odsunúť formou ad hoc pôžičky pre Grécko, nakupovaním problémových štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou a vybudovaním o niečo viac systémového EFSF, povedala. "Cena za takýto postup však bola vysoká: porušili sa zostávajúce dva základné piliere eurozóny: "no bail-out" klauzula (nemožnosť záchrany) a nezávislosť centrálnej banky," dodala. Tretí pilier - Pakt stability a rastu bol narušený už v roku 2005, keď Nemecko a Francúzsko odmietli niesť zodpovednosť za porušenie pravidiel, pripomenula Radičová. Z dlhodobého hľadiska boli tieto tri piliere mimoriadne dôležité, keďže obmedzovali nezodpovedné konanie v podobe morálneho hazardu a mali byť zárukou toho, že nezodpovednosť jedného člena nebude mať negatívne následky pre tých, čo pravidlá dodržiavajú.
Dnes je podľa Radičovej potrebné vrátiť sa k starým princípom. Predchádzajúce roky jasne ukázali, že jednotný recept na fiškálne problémy veľmi rôznorodých krajín je nemožné nájsť. Hrádze proti nezodpovednému konaniu treba budovať už na národnej úrovni. Problémom Paktu bolo podľa nej aj to, že bolo relatívne jednoduché pomocou kreatívneho účtovníctva ukryť časť deficitu pred európskymi inštitúciami. Liekom by mohli byť kredibilné fiškálne pravidlá na národnej úrovni (najlepšie formou ústavných zákonov) a mechanizmy na posilnenie transparentnosti vrátane vytvorenia nezávislých fiškálnych inštitúcií.
Akékoľvek dlhodobé riešenie musí podľa Radičovej obsahovať inštitút manažovaného (čiastočného) bankrotu. Viacerým krajinám vrátane Slovenska sa podarilo presadiť, aby pri koncipovaní druhého eurovalu (ESM) bola nastolená aj táto otázka. Princíp nezávislej centrálnej banky bol narušený predovšetkým z dôvodu, že eurozóna nebola pripravená na krízu a neexistovali dostatočne silné mechanizmy na nastolenie dôvery. Centrálna banka v menovej únii by sa mala sústrediť predovšetkým na menovú politiku a na funkciu veriteľa poslednej inštancie pre finančný sektor. Určite by nemala kupovať dlhopisy problémových krajín, zdôraznila Radičová.
Premiérka ďalej uviedla, že členské krajiny poskytli Grécku úver najmä preto, lebo sa obávali negatívnych následkov na ďalšie štáty a na bankový sektor eurozóny. Ďalšia rana pre európsky bankový sektor by mala podľa nej veľmi negatívne následky pre ekonomiky eurozóny. Samotný bankrot Grécka je oveľa menšou hrozbou. Pre dlhodobé úspešné fungovanie eurozóny je preto nevyhnutné na jednej strane zaviesť riadený bankrot, ale zároveň treba vybudovať mechanizmy na udržanie dôvery v bankový sektor eurozóny, tvrdí Radičová. Slovensko odmietlo prvú pôžičku Grécku, ale podporilo vznik EFSF. V dnešnom globálnom svete už riešenia nemožno hľadať iba na úrovni národných ekonomík, uviedla ďalej Radičová.
Informácie o prednáške premiérky Ivety Radičovej poskytol agentúre SITA Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
