BRUSEL - Európski lídri sa horlivo snažia dokončiť plán pre riešenie dlhovej krízy, ktorá tvrdo otriasa eurozónou a ohrozuje tým výhľady európskej i svetovej ekonomiky. Komplexnú stratégiu, ktorá by mala priniesť konečne riešenie situácie, by mali schváliť na summite EÚ a eurozóny v stredu. Toto sú niektoré hlavné body, ktoré by stratégia mala obsahovať.
Odpisy gréckeho dlhu súkromným sektorom:
Z júlového summitu eurozóny vzišla v rámci dojednania druhého záchranného balíka pre Grécko dohoda, že by banky držiace grécke dlhopisy mali na dobrovoľnej báze odpísať 21 percent ich objemu. To sa ale ukázalo ako nedostatočné. Európa tak teraz požaduje zoškrtanie až o 60 percent. Finančné domy však ponúkajú 40 percent.
Rekapitalizácia európskych bánk:
- Európska únia sa už na základe analýz Európskeho bankového úradu (EBS) dohodla, že veľké európske banky budú musieť posilniť kapitál. Hovorí sa o sume okolo 100 miliárd eur (napr. podľa pondelňajších Financial Times 108 miliárd eur).
- K rekapitalizácii by mali byť banky dohnané kvôli tomu, aby mali dosť rezerv na zvládnutie prípadných strát v dôsledku situácie na trhoch a odpisu časti gréckeho dlhu. Vďaka spomínaným 108 miliardám eur by mali splniť požiadavku 9-percentnej kapitálovej primeranosti, čo je o poznanie vyššia hranica, než aká bola použitá pri nedávnych európskych záťažových testoch (päť až šesť percent).
Posilnenie záchranného fondu eurozóny (EFSF):
- Kľúčový bod stratégie, ktorý teraz sprevádzajú zrejme najväčšie debaty. Ide o to, aby sa posilnila "palebná sila" EFSF, avšak bez toho, aby sa zvyšovali garancie od členských krajín. Tie teraz činia 780 miliárd eur, vďaka čomu má fond reálnu úverovú kapacitu 440 miliárd eur. Časť už ale bola použitá pri záchrane Portugalska a Írska. Bez ďalšieho posilnenia by tak hrozilo, že by fond nemal dosť peňazí na záchranu Talianska či Španielska, nad ktorými sa vznáša hrozba, že by sa do nich mohla naplno preliať dlhová kríza.
- Francúzsko chcelo pre EFSF získať bankovú licenciu, vďaka ktorej by si potom fond mohol "neobmedzene" požičiavať peniaze od Európskej centrálnej banky (ECB). Tento variant už zrejme padol. Proti bolo najmä Nemecko aj samotná ECB.
- Niektorí ekonómovia podotýkajú, že bez nejakého zásadného zapojenia ECB celá stratégia nemá veľkú šancu na úspech.
- Teraz sa zvažuje, že by sa využili prostriedky z EFSF na poskytnutie garancií za časť nových dlhov, ktoré by boli v eurozóne vydávané. Vzniknúť by mohol aj špeciálny nástroj, do ktorého by mohli byť vtiahnuté aj zahraničné štáty či investori. Tieto varianty by sa mohli navyše dopĺňať.
- V realite by to potom mohlo vyzerať napríklad tak, že keby spomínané Španielsko s Talianskom vydávali nové dlhy v aukciách, potom by EFSF garantoval prípadných 20 až 30 percent prvých strát. Cieľom je navýšiť dôveru finančných trhov.
Posilnenie ekonomického vládnutia a dohľadu:
- Lídri eurozóny sa dohodli na prísnejších pravidlách, ktoré majú zabezpečiť stabilitu verejných financií. Ide okrem iného o možnosť uvalenia citeľných sankcií za porušenie pravidiel, že maximálny rozpočtový deficit môže byť tri percentá HDP a dlh maximálne 60 percent HDP. Všetko bude navyše podrobené väčšiemu dohľadu. Eurozóna sa tiež novo bude na úrovni šéfov štátov a vlád pravidelne dvakrát do roka schádzať.
- Európski lídri tiež pripustili, že sú kvôli situácii ochotní zvážiť aj zmenu únijných zmlúv. Po tom volá okrem iného Nemecko. Ešte pred časom by niečo také bolo pritom kvôli skúsenostiam so schvaľovaním a ratifikáciou Lisabonskej zmluvy len ťažko predstaviteľné.
