PRAHA - Predseda SaS Richard Sulík vo štvrtok povedal, že je iba malá šanca, že budú splnené požiadavky jeho strany, aby podporila navýšenie eurovalu. Vyhlásil to pre český denník E15.
"Na druhej strane je to v procese, ešte sme to nezamietli," uviedol. Sulík tiež pre denník povedal, že jeho strana podporí iba taká riešenie, ktoré nebude stáť slovenských daňových poplatníkov ani jeden cent.
V stredu sa predseda SaS odmietol vyjadriť k možným kompromisom pri podpore jeho strany pre navŕšenie eurovalu. "V tejto podobe euroval určite nepodporíme, lebo by masívne poškodil slovenských daňovníkov," zopakoval svoj postoj na tlačovej besede.
Podľa neho rokovania, ktoré viedla o eurovale premiérka Iveta Radičová, dobre nasledovali a boli úspešné. "Žiaľ, boli prinajmenšom sťažené. Nechcem sa k tomu ďalej vyjadrovať," zdôraznil. Sulíkovi záležalo na tom, aby Slovensko o zvýšení eurovalu hlasovalo ako posledné. "To bolo splnené. Koaliční partneri sa zachovali korektne a dohodu dodržali," povedal. Koalícia sa dohodla, že parlament o eurovale bude hlasovať 11. októbra. "Nemám dôvod to naťahovať, bolo by to nekorektné voči iným krajinám," dodal.
Radičovej kabinet schválil nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale 7. septembra. Nový dodatok zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však zatiaľ nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa týkal najmä navŕšenia kapacity eurovalu.
Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur. Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 mld. eur na 779 mld. eur. Na zabezpečenie vykonateľnosti zvýšenia kapacity eurovalu je na Slovensku potrebné schváliť aj novelu zákona o špecifických štátnych zárukách.
Nový dodatok zavádza okrem toho nástroje na zvýšenie flexibility eurovalu, na ktorých sa dohodli európski lídri koncom júla tohto roka. A to napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom na to, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci.
"Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh," konštatuje sa v návrhu.
Zavedie sa možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.
