BRATISLAVA - Keď pred týždňom Slovensko šokovala správa o páde lietadla s hokejistami ruského tímu KHL Lokomotiv Jaroslavľ na palube, všetci dúfali, že sa smrť Pavla Demitru († 36) nepotvrdí. Bohužiaľ, kapitán našej hokejovej reprezentácie a otec dvoch detí zahynul spolu so svojimi spoluhráčmi a členmi posádky. Hoci za ním smútia fanúšikovia aj príbuzní, tragédia zasiahla predovšetkým jeho rodinu vrátane manželky Márie.
Život manželov Demitrovcov nebola rozprávka a svetlé chvílky striedali aj tie veľmi smutné. Museli sa popasovať so smrťou dieťaťa, Majkiným nepríjemným vírusovým ochorením, Pavlovou autohaváriou či zdravotnými problémami.
V roku 2005 prišla dvojica o synčeka Tobiasa, ktorý zomrel iba pár dní po pôrode na vrodený dýchací defekt. Radosť im však robili aspoň deti Zara (6) a Lucas (8), ktorý vraj po otcovi zdedil veľký športový talent. "Lucas je celá mama, Zara akoby Paľovi z oka vypadla. Mária sa začala venovať maľovaniu obrazov." prezradila Mária. Rodinnú pohodu ale vystriedali ďalšie komplikácie. Starostlivosť o deti a prechodená chrípka si u Majky vyžiadali svoju daň.
"Tesne pred olympiádou som prekonala chrípku, a hoci som mala pocit, že som úplne vyliečená, keď som vbehla do tej atmosféry, choroba sa opäť vrátila. Teraz už viem, že to bola znova chrípka, no vtedy som to nevedela a nevedeli to ani lekári. Keď sa mi to stalo prvýkrát, sedela som na stoličke a srdce mi búšilo tak silno, že som ho normálne počula. Akoby som bežala maratón. Preľakla som sa a známi nakoniec zavolali záchranku. Bolo to veľmi nepríjemné. V noci som sa budila na to, že počujem silný tlkot srdca. Celé to trvalo asi mesiac, no po liečbe antibiotikami to nakoniec prešlo," uviedla Mária v rozhovore pre denník Plus jeden deň v roku 2010.
Obetová manželka skôr ako na seba myslela na vlastného manžela, ktorý musel podstúpiť dve operácie pleca a zvykol sa budiť s bolesťami. Nepríjemnosti nakoniec zavŕšila havária, kedy sa Pavol pri Dubnici nad Váhom zrazil na svojom Aston Martine s druhým autom.
"Bol nešťastný z toho, čo sa stalo. Auto totiž bolo štyri týždne na lodi, a tak ho išiel prevetrať, aby mu úplne neodišla batéria. Keď došlo k zrážke, okamžite mi volal. Prvé, čo som sa ho opýtala, bolo, či je v poriadku. Keď povedal, že áno, tak mu hovorím, choď za tým chlapcom a opýtaj sa, či sa mu nič nestalo. Mala som Paľa pri telefóne, tak som počula, ako spolu komunikujú, a keď ten chlapec povedal, že je v poriadku, vydýchla som si," odpovedala na Majka na otázku o tom, či sa jej manžel cítil po nehode nešťastný.
Majka podľa jej slov vždy vedela, že život s hokejistom nebude jednoduchý a vždy sa dokázala náročnosti cestovania a odlúčenia prispôsobiť. Pavlovi vraj nikdy nevyčítala, že má na rodinu málo času, skôr ju trápilo jeho zdravie. "Sme spolu už šestnásť rokov a ja to beriem úplne prirodzene. Skôr sme sa občas zamýšľali nad jeho zdravotným stavom a nad tým, či nám ešte stojí za to, aby hral ďalej hokej. Je mi ho ľúto, keď vidím ako trpí bolesťou, že ide z jednej operácie na druhú. Vtedy mu hovorím: Vykašli sa už na to. Sme tu sami, bez rodiny, ty trpíš, nemá to zmysel.
Pavol sa však s hokejom nevedel rozlúčiť a zo zámorského klubu Vancouver Canucks prestúpil do tímu ruskej KHL Lokomotiv Jaroslavľ. Keď Majka v 2010 vyslovila vetu: "Bol to ťažký rok, ale našťastie je všetko za nami," ešte netušila, že osud má pre ňu pripravený iný scenár.
