OSLO - Nórska polícia sa domnieva, že terorista z Osla a ostrova Utöya konal úplne sám. Neveria jeho poslednej výpovedi, že spolupracoval s ďalšími teroristickými bunkami. Justícia teraz skúma, či by bolo možné extrémistu Andersa Behring Breivika (32) obviniť zo zločinov proti ľudskosti, za čo by mohol byť odsúdený až na 30 rokov väzenia.
Breivik sa priznal k piatkovému bombovému atentátu vo vládnej štvrti Osla aj k streľbe do mladých sociálnych demokratov na neďalekom ostrove. Súdu v pondelok povedal, že v rámci údajnej organizácie "templárskych rytierov" spolupracoval s ďalšími dvoma bunkami.
Vyšetrovatelia však spochybňujú pravdivosť jeho výpovede aj samotnú existenciu organizácie, za ktorú hovoril už vo svojom "manifeste" vyzývajúcom na boj proti moslimom a multikulturalizmu v Európe.
Breivik pôvodne sám tvrdil, že masakry, ktoré si vyžiadali 76 mŕtvych, vykonal sám. Neskôr svoju výpoveď zmenil. Navyše aj vo svojom spise sám predkladá zrejme fiktívnym spolubojovníkom návod: "Vyvolávajte dojem, že vaša bunka je väčšia ...". V poslednom vstupe do svojho manifestu Breivik poznamenal: "Ak chceš niečo vykonať, vykonaj to sám."
Nórski vyšetrovatelia napriek tomu požiadali o spoluprácu pri hľadaní možných väzieb kolegov v zahraničí a skúmajú tiež záznamy hovorov v Breivikovom mobilnom telefóne. Na druhej strane ale v pondelok večer Nórsko zrušilo prísnejšie stráženie hraníc, ktoré posilnilo hneď v piatok.
"Máme dojem, že obvinený je vo svojich tvrdeniach dosť málo dôveryhodný. Napriek tomu sa nikto z nás neodváži niečo úplne ignorovať," povedal agentúre Reuters nemenovaný policajný zdroj.
"Keď čítate ten dokument, intuitívne cítite, že je sám. Zdá sa, akoby sa strácal vo fiktívnom svete a nedokázal rozlišovať medzi fantáziou a realitou," poznamenal k tomu švédsky expert na terorizmus Magnus Ranstorp. Masoví vrahovia podľa neho zvyčajne konajú sami.
Nórska polícia po kritike, že bola pri piatkovom zásahu príliš pomalá, odráža aj námietky, že mala o extrémistovi Breivikovi dávno vedieť. Nórsky minister spravodlivosti Knut Storberget dnes polícii naopak poďakoval za "fantastickú" prácu, ktorú v súvislosti s atentátmi odviedla.
"Domnievam sa, že ani nemecká Stasi (neslávne známa východonemecká tajná polícia) by túto osobu nebola schopná odhaliť," povedal šéf bezpečnostného útvaru polície Janne Kristiansen serveru vg.no.
Breivikovo meno sa údajne objavilo len raz v zozname 50 až 60 podozrivých Nórov v hľadáčiku Interpolu. Vtedy si Breivik za 120 nórskych korún kúpil chemikálie u poľskej firmy. Nórska polícia to však nevyhodnotila ako dôvod pre reakciu.
Podľa agentúry APA sa teraz tiež ukázalo, že Breivik si zaobstaral 150 kilogramov hliníka zo Švédska. Vydával sa pritom za majiteľa firmy na opravu lodí. Práškový hliník sa pritom používa na výrobu bômb.
Nórska justícia teraz skúma možnosť obviniť ho zo zločinov proti ľudskosti. V takom prípade by mu hrozilo až 30 rokov väzenia, zatiaľ čo v prípade odsúdenia za terorizmus len 21 rokov. Podľa nórskeho trestného poriadku je od roku 2008 možné stíhať za zločiny proti ľudskosti v prípadoch prenasledovanie ľudí kvôli ich politickému presvedčeniu, vysvetľuje nórsky denník Aftenposten.
Nórska polícia dnes chce zverejniť mená doposiaľ známych 76 obetí piatkových masakrov. Niekoľko ľudí, vrátane úradníkov ministerstva spravodlivosti, je stále nezvestných.
