OSLO - Hlavný podozrivý z piatkového dvojitého krvavého atentátu v Nórsku možno nebol sám. Muža, ktorého nórske médiá identifikovali ako Andersa Behringa Breivika (32) podľa agentúry Reuters obvinili z oboch útokov. Preveruje sa aj možnosť, že mal komplica. Polícia ho popisuje ako kresťanského fundamentalistui s pravicovými politickými názormi.
Muža vyšetrujú a podľa polície spolupracuje. Vie sa o ňom, že z Osla sa nedávno presťahoval na vidiek, kde založil poľnohospodársky podnik. Miestne médiá už skôr tvrdili, že tým mohol iba maskovať nákup chemikálií používaných na výrobu náloží. Reuters dnes oznámila, že ešte 4. mája nakúpil šesť ton umelých hnojív. Niektoré médiá tiež špekulujú o tom, že nebol jediným páchateľom. Podľa denníku Verdens Gang, ktorý sa odvoláva na hovorcu kriminálnej polície, podľa niektorých svedeckých výpovedí mohli byť na ostrove strelci dvaja a jeden z nich môže byť stále na slobode.
Kým Breivik na sebe mal policajný odev, druhý údajne nie. Breivika vyšetrujú na základe protiteroristického zákona. Podľa BBC mu podľa v prípade usvedčenia hrozí trest 21 rokov väzenia. Vo väzbe môže byť tri dni, potom musí byť postavený pred súd. Muž je bývalým členom krajne pravicovej Strany pokroku (FP). Bol tiež miestnym funkcionárom mládežníckej organizácie tejto strany. Oznámila to dnes samotná Strana pokroku. Do radov FP vstúpil v roku 1999 a v strane bol do roku 2006. Prečo sa tak stalo, strana neuviedla. Dodala len, že v rokoch 2002 až 2004 bol podozrivý aj miestnym funkcionárom mládežníckeho hnutia tejto strany. Nórska televízia TV2 oznámila, že patril do prostredia krajnej pravice.
Sám seba Breivik na vlastnom facebookovom profile označil za konzervatívca a kresťana. Na sociálnej sieti Twitter zverejnil iba jednu vetu, ktorá vychádza z citátu filozofa Johna Stuarta Milla. "Jeden človek s vierou sa silou vyrovná 100.000 ľuďom, čo majú iba záujmy," napísal Breivik. Na Facebooku uviedol ako svoje vzory bývalého britského premiéra Winstona Churchilla a nórskeho bojovníka proti nacizmu Maxa Manusa.
Na internete sa pripájal k stránkam s hudobnými videami, väčšinou z oblasti žánru nazývaného trance. Medzi svoje záujmy počítal aj klasickú hudbu a jeho obľúbenými knihami bolo dielo Immanuela Kanta "Kritika čistého rozumu" a "Bohatstvo národov" od ekonóma Adama Smitha. Breivikovo meno sa opakovane objavovalo na protimoslimskej webovej stránke document.no, kde kritizoval islam a prejavoval nacionalistické cítenie. Svet rozdeľoval na multikulturalistov a kultúrne konzervatívnych ľudí.
Vo svojich starších odkazoch označil multikulturalizmus za "kultúrny marxizmus" a za "nenávistnú protieurópsku ideológiu", ktorej cieľom je zničiť národné štáty a kresťanstvo. Napísal tiež, že kultúrni konzervatívci - ku ktorým sa počíta - sú označovaní za rasistov. Podľa jeho názoru je to rovnako zlé, ako prenasledovanie židov alebo inkvizícia. V jednom odkaze zaútočil na nórske alternatívne a protifašistické skupiny, ktoré podľa neho úmyselne terorizujú politických konzervatívcov. Okrem Breivikových internetových odkazov má polícia o ňom málo informácií.
Muž alebo obaja páchatelia sa po výbuchu mali prepraviť na ostrov a dve hodiny po bombovom útoku v Osle, spustili streľbu na účastníkov tábora organizovaného vládnou Nórskou robotníckou stranou (NAP). Podľa rôznych zdrojov trvalo zásahovej jednotke až 90 minút, kým dorazila na miesto. Breivik mal podľa CNN na oblečení policajný odznak a mladí ľudia mu dôverovali, keď k nim chcel prehovoriť v spoločenskej miestnosti kvôli útoku v Osle. Mnohí sa potom ešte v čase paľby domnievali, že ide o nezvyčajný druh výcviku.
Breivika zneškodnili protiteroristickí špecialisti pri zásahu zo vzduchu, keď ho oslepili slzným plynom. S odvolaním sa na policajné zdroje o tom informovala televízna stanica NRK. Špeciálna jednotka sa údajne okamžite po prvom hlásení o streľbe presunula vrtuľníkom k 40 kilometrov vzdialenému ostrovu Utöya. Televízia NRK ukázala videozábery s Breivikom prezlečeným za policajta, ako ešte pred zatknutím mieri pištoľou na jedného z mladých ľudí ležiacich na zemi.
Premiér Stoltenberg označil piatkové udalosti za národnú tragédiu. Ide o najničivejšie útok na Nórsko od druhej svetovej vojny a najtragickejší útok v západnej Európe od útokov spáchaných v roku 2004 vo vlakoch v Madride. O život vtedy prišlo 191 ľudí. Stoltenberg odmietol špekulovať o motívoch útoku, ale priznal, že má Nórsko "veľký problém s pravicovým extrémizmom".
