Rozhovor s kapitánom aktuálnych basketbalových majstrov Slovenska Richardom Kleinom a slovenským reprezentantom Martinom Sýkorom.
Na tohtoročnej Streetball Tour nie je núdza medzi aktívnymi účastníkmi o známe mená z extraligových paluboviek. Výnimkou nebol ani druhý turnaj série v Leviciach, kde sa predstavil okrem iných aj domáci tím s názvom SÁSO-Team zložený zo súčasných a bývalých hráčov čerstvého slovenského basketbalověho šampióna. Lídrami tohto tímu boli dve osobnosti, ktorých spájajú spoločné začiatky v levickom drese a obaja to svojho času dotiahli až do dresu slovenskej reprezentácie. Obaja sú miláčikmi publika v kluboch, ktoré prežili úspešné sezóny a napriek tomu jeden z nich vo svojom klube podľa aktuálnych informácií končí. Žiaden z nich však nemal problém si nájsť čas v nabitom programe Streetball Tour – Levice a odpovedať ako inak na spoločné otázky týkajúce sa basketbalu a streetballu. Kapitán aktuálneho majstra Slovenska BK Astrum Levice Richard Klein (34) a člen širšieho reprezentačného kádra a v sezóne 2010/2011 krídelník bronzového tímu českej Mattoni NBL BK JIP Pardubice Martin Sýkora (30).
Najprv gratulácia Rišovi k levickému premiérovému titulu a Maťovi k bronzovej medaily v nabitej Mattoni NBL. Ako spätne hodnotíte práve skončenú sezónu?
R.K.: Nemôžem ju hodnotiť inak ako veľmi vydarenú sezónu, pre Levice sme získali premiérový titul v celej histórii klubu. Po strastiplnom minulom ročníku, keď sme hrali o záchranu a zachovali sme si extraligovú príslušnosť, bola táto sezóna úplne fantastická. Osobne je to pre mňa druhý titul v kariére, ale tento si cením viac, keďže som bol kapitánom a viac som sa o titul pričinil.
M.S.: Ja môžem vyjadriť iba spokojnosť s umiestnením pardubického tímu a so ziskom bronzovej medaily v kvalitnej českej lige.
Ako ste sa dostali k basketbalu - začínali ste na ulici formou streetballu alebo ste začali hrať hneď v telocvični organizovanou formou v klube?
R.K.: Vyrastal som v športovo založenej rodine, otec bol basketbalista, tak nejako prirodzene som začal inklinovať k tomuto krásnemu športu. Ako malí sme veľa času trávili vonku a tam som začal hrať aj basketbal, takže u mňa bola prvá ulica, čiže streetball. Je smutné, že v tejto dobe sa deti takmer stratili z ihrísk, majú veľa iných lákadiel a trávia čas radšej doma za počítačmi.
M.S.: Mňa priviedol k basketbalu otec a zobral ma priamo do telocvične na tréning, čiže v mojom prípade to bol hneď basketbal bez streetballových začiatkov na ulici.
Obaja máte za sebou dlhé, náročné sezóny a ste v období určenom na relax a venovaniu sa rodine a najbližším. Čo vás napriek tomu priviedlo k účasti na Streetbal Tour - Levice?
R.K.: Dovolenka bola krátka a my sme už v klube začali s tréningom. Osobne streetball veľmi môžem, mám k nemu špecifický vzťah a dá sa povedať, že je mojou srdcovkou. Keď som sa dozvedel, že do Levíc zavíta Streetball Tour, tak som neváhal ani chvíľu a s kamarátmi sme dali dokopy SÁSO-Team.
M.S.: Rišo Klein mi zavolal, či by som si nešiel zahrať s jeho tímom a keďže je to môj dlhoročný kamarát, tak som ho nemohol sklamať…(Smiech)
Aký je váś názor na projekt Streetball Tour?
R.K.: Idea spojiť viaceré turnaje do jednej Tour sa mi veľmi páči. Organizácia je na veľmi dobrej úrovni a prekvapila ma aj vysoká kvalita tímov. Tieto akcie zbližujú mladých ľudí a malo by ich byť čo najviac. Naviac to dáva možnosť aj mladým talentom z ulice vyniknúť v súboji proti basketbalovým profíkom, každý bez rozdielu sa tu môže ukázať. Veľmi oceňujem aj myšlienku a aktivity spojené s projektom Zober loptu nie drogy.
M.S.: K Rišovým slovám by som iba dodal, že v Leviciach má streetball dlhú tradíciu a som rád že po odmlke sa turnaj zásluhou Streetball Tour do tohto basketbalového mesta vrátil.
Plánujete sa zúčastniť okrem levického turnaja aj ostatných dieloch série?
R.K.: Plánujeme sa zúčastniť ešte aspoň jedného z troch zostávajúcich turnajov, záleží to aj od toho, ako sa nám bude dariť tu v Leviciach…(Smiech) (SÁSO-Team skončil nakoniec na 4. mieste, pozn. red.)
M.S.: Uvidíme, čas ukáže. Osobne má čaká v najbližších dňoch veľa vybavovačiek v Čechách, ale ak budem mať čas, tak veľmi rád prídem. Je to veľmi príjemné spestrenie po sezóne, keďže streetball hráme s cieľom sa najmä spoločne zabaviť.
Na európskej úrovni prebiehajú snahy národných asociácií o internacionalizáciu streetballu a nasledovanie úspešného príbehu beach volejbalu, ktorý to dotiahol popri klasickom volejbale až na olympiádu. Myslíte si, že sú to reálne ambície a v budúcnosti môže dôjsť aj k špecializácii hráčov podobne ako v už spomínanom beachi?
R.K.: Super myšlienka, budem držať streetballu palce. Som fanúšikom beachu a nevidím dôvod, prečo by aj streetball nemohol časom dosiahnuť niečo podobné. Všetci poznáme, akú show dokážu predviesť tí najlepší z AND1 Mixtape, preto vidím v streetballe veľký potenciál.
M.S.: Nevidím dôvod, prečo by streetball nemohol časom napodobniť beach volejbal, svojou dynamikou je určite atraktívny pre divákov. Oproti klasickému basketbalu sú tam veľké rozdiely, streetball sa hrá úplne inak, hra troch proti trom vyžaduje odlišnú taktiku a spôsob hrania. Myslím si, že na najvyššej úrovni bude špecializácia časom nutná.
Aké sú vaše plány do ďalšej sezóny a blízkej budúcnosti?
R.K.: Zostávam v Leviciach, nemám dôvod niekam odchádzať. O konci kariéry ešte neuvažujem, pokiaľ budem zdravý a budem sa cítiť platný pre tím, budem hrať basketbal. V budúcnosti by som chcel pri basketbale zostať, je to môj život a najviac by som si prial trénovať deti, táto práca by ma napĺňala.
M.S.: Vzhľadom na aktuálne udalosti v Pardubiciach ešte neviem, je to otvorené, budem sa tým zaoberať v najbližších dňoch.
Autor: Michal Fojcík, SSA
