BRATISLAVA - Spory úradov o zabezpečenie anonymity tohtoročného sčítania ľudu a internetová kampaň proti vypĺňaniu hárkov záujem obyvateľov o akciu príliš nepoznamenala. Vyplýva to z prvých údajov štatistického úradu, ktorý zaznamenal vyše 5,3 milióna odovzdaných hárkov, čo zodpovedá takmer 98 percentám počtu obyvateľov krajiny. Údaje nevyplnilo najmenej 114-tisíc ľudí, čo štatistici za neúspech nepovažujú.
Priebeh sčítania ľudu, ktoré sa tento rok koná vo všetkých krajinách Európskej únie, poznamenali spory štatistického úradu a úradu na ochranu osobných údajov o zabezpečenie anonymity poskytnutých údajov. Dôvodom bolo povinné vypĺňanie identifikačného kódu v internetových i papierových formulároch, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej osobe.
Existujúci rozdiel medzi počtom obyvateľov a počtom odovzdaných hárkov sa pravdepodobne prehĺbi. Štatistici totiž pri spracovaní údajov musia odstrániť duplicitné údaje od ľudí, ktorí poskytli údaje elektronickou formou a ešte navyše vyplnili aj papierové formuláre.
Záujem ľudí o sčítaní ale úrad potešil. "Tých 100.000 (nesčítaných) osôb, ak by to bol ten rozdiel, tak by som to nepokladala za niečo dramatického vzhľadom na situáciu, ktorá sa okolo sčítanie vyvinula," povedala dnes novinárom šéfka štatistikov Ľudmila Benkovičová.
Najkomplikovanejší priebeh sčítania zaznamenal úrad v niektorých častiach Bratislavy, kde sa veľa ľudí do sčítania nezapojilo. Benkovičová to odôvodnila tým, že časť z tejto skupiny osôb odovzdala údaje v mieste svojho trvalého bydliska, hoci dlhodobo žijú v metropole. Na poplach už bijú predstavitelia bratislavskej samosprávy. Menší počet ľudí zapojených do sčítania by jej totiž mohol znížiť prísun dotácií od štátu pri rozdeľovaní peňazí medzi regiónmi.
Prvé výsledky sčítania budú známe na jeseň. Spracovanie údajov sa možno predĺži, pretože cez internet sa do neho zapojilo len sedem percent obyvateľov.
