Ivan Šimko
BRATISLAVA - Morálne oceniť mužov a ženy, ktorí neváhali riskovať svoj život a osobnú slobodu pre to, aby sme žili v slobodnom štáte je cieľom zákona o protikomunistickom odboji. Do parlamentu ho predložil poslanec a predseda Misie 21 Ivan Šimko. "Je to návrh, ktorý konštatuje statočnosť týchto ľudí," povedal dnes na tlačovej besede Šimko.
Návrh zákona považuje protikomunistický odboj za pokračovanie národného boja za oslobodenie. Protikomunistický odboj pre účely zákona je ohraničený príchodom sovietskej armády na naše územie 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989. Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa považuje normu za veľmi dôležitú pre "všeobecné obnovenie tejto spoločnosti, pre obnovenie zmyslu pre spravodlivosť a obnovenie právneho vedomia, ktoré bolo 50 rokov devastované".
Za údajné politické zločiny bolo na Slovensku odsúdených okolo 72-tisíc občanov. Z tejto skupiny, ktorá bola plne rehabilitovaná, sa súčasnosti dožilo asi 1 700 ľudí, dodal predseda Konfederácie politických väzňov Pavol Noskovič. Šimko ďalej povedal, že zákon nezakladá žiadne materiálne pôžitky pre účastníkov protikomunistického odboja. Výnimkou je skupina ľudí, ktorá bola najviac postihnutá či už väznením, zaradením do vojenských táborov nútených prác alebo násilným odvlečením do bývalého Sovietskeho zväzu. Týmto osobám by sa podľa Šimka malo priznať postavenie vojnového veterána. Mali by mať možnosť uchádzať sa o kúpeľnú liečbu alebo rekreáciu vo vojenských zariadeniach.
Návrh predpokladá zvýšenie počtu pracovníkov Ústavu pamäte národa o päť pracovníkov. Zákon o protikomunistickom odboji pripravil Šimko spoločne s predstaviteľmi Ústavu pamäti národa, Zväzu protikomunistického odboja a Konfederácie politických väzňov.
Za údajné politické zločiny bolo na Slovensku odsúdených okolo 72-tisíc občanov. Z tejto skupiny, ktorá bola plne rehabilitovaná, sa súčasnosti dožilo asi 1 700 ľudí, dodal predseda Konfederácie politických väzňov Pavol Noskovič. Šimko ďalej povedal, že zákon nezakladá žiadne materiálne pôžitky pre účastníkov protikomunistického odboja. Výnimkou je skupina ľudí, ktorá bola najviac postihnutá či už väznením, zaradením do vojenských táborov nútených prác alebo násilným odvlečením do bývalého Sovietskeho zväzu. Týmto osobám by sa podľa Šimka malo priznať postavenie vojnového veterána. Mali by mať možnosť uchádzať sa o kúpeľnú liečbu alebo rekreáciu vo vojenských zariadeniach.
Návrh predpokladá zvýšenie počtu pracovníkov Ústavu pamäte národa o päť pracovníkov. Zákon o protikomunistickom odboji pripravil Šimko spoločne s predstaviteľmi Ústavu pamäti národa, Zväzu protikomunistického odboja a Konfederácie politických väzňov.
