Prezident SR Ivan Gašparovič
BRATISLAVA - Po tohtoročných parlamentných voľbách sa budú musieť politici a politické strany vážne zaoberať zmenami volebného systému, myslí si prezident Ivan Gašparovič. Naznačil to vo svojom novoročnom príhovore.
Ako povedal, je vážnym problémom, "keď prijímané zákony a opatrenia, ktoré ovplyvňujú životy státisícov ľudí na Slovensku, závisia od vôle nezávislých poslancov, ktorí nikoho nezastupujú, a teda sa nikomu nezodpovedajú." Tento vážny problém bude podľa hlavy štátu potrebné riešiť aj ústavnými zmenami. Politické strany sa budú musieť podľa prezidenta kategoricky postaviť k tomu, čo urobiť, aby občan slovenských politikov a politiku vlády vnímal pozitívne. Nekonkretizoval však, aké ústavné zmeny mal na mysli, či zmenu volebného systému, alebo napríklad aj zavedenie imperatívneho poslaneckého mandátu. O správnosti druhého riešenia nechce zatiaľ Gašparovič hovoriť. Na druhej strane však dodal, že súčasná situácia, keď sa niektorí poslanci nikomu nezodpovedajú, je oveľa horšia ako imperatívny mandát.
Politológ Grigorij Mesežnikov pochybuje o tom, že sa budú politické strany snažiť riešiť tieto problémy zmenami ústavného systému. "Problémom nie je úprava volebného systému, ale nevykryštalizovanosť politických strán," myslí si analytik, podľa ktorého si riešenie vyžiada čas a aj prístup samotných politikov. Vysvetlil, že to, čo sa odohráva v parlamente, keď poslanci menia stranícke tričká, súvisí s vnútornou situáciou v politických stranách. Bolo by preto najhorším riešením účelovo zmeniť ústavu.
Prípadným zavedením imperatívneho mandátu by sa podľa Mesežnikova vrátilo Slovensko "hlboko dozadu" a stratou slobodného poslaneckého mandátu by prišlo o jednu z najdemokratickejších ponovembrových vymožeností. Prechodom na imperatívny mandát by sa občania stali "rukojemníkmi straníckych sekretariátov," dodal politológ. V prípade vnútorných konfliktov a po prípadnom odchode niektorého zo svojich poslancov by ich strany mohli vyhodiť z parlamentu. "Občan by mal ešte menej možností ovplyvňovať vývoj a hodnotiť to, čo sa deje v stranách," konštatoval v tejto súvislosti Mesežnikov.
Politológ Grigorij Mesežnikov pochybuje o tom, že sa budú politické strany snažiť riešiť tieto problémy zmenami ústavného systému. "Problémom nie je úprava volebného systému, ale nevykryštalizovanosť politických strán," myslí si analytik, podľa ktorého si riešenie vyžiada čas a aj prístup samotných politikov. Vysvetlil, že to, čo sa odohráva v parlamente, keď poslanci menia stranícke tričká, súvisí s vnútornou situáciou v politických stranách. Bolo by preto najhorším riešením účelovo zmeniť ústavu.
Prípadným zavedením imperatívneho mandátu by sa podľa Mesežnikova vrátilo Slovensko "hlboko dozadu" a stratou slobodného poslaneckého mandátu by prišlo o jednu z najdemokratickejších ponovembrových vymožeností. Prechodom na imperatívny mandát by sa občania stali "rukojemníkmi straníckych sekretariátov," dodal politológ. V prípade vnútorných konfliktov a po prípadnom odchode niektorého zo svojich poslancov by ich strany mohli vyhodiť z parlamentu. "Občan by mal ešte menej možností ovplyvňovať vývoj a hodnotiť to, čo sa deje v stranách," konštatoval v tejto súvislosti Mesežnikov.
