To najhoršie má už Ján za sebou.
VIEDEŇ - Prvého Slováka s transplantovaným srdcom a pľúcami sme hneď, ako to bolo možné, navštívili v nemocnici. Ján Jambrich (54) sa cíti dobre a s novým srdcom a pľúcami sa chystá zdolať piaty výstup na Kriváň. O ťažkých chvíľach počas choroby, pocitoch po náročnej operácii či prvých myšlienkach nám poskytol exkluzívny rozhovor.
Ako sa vám žije s novými orgánmi?
- Som ešte pomerne slabý a to je môj jediný problém. Bolesti už nemám. Dostal som najkrajší dar - svoj druhý život. Je to pre mňa zázrak. Konečne som pár dní zdravý. Od narodenia som bol chorý človek.
Necítite v sebe človeka, ktorý vám srdce a pľúca daroval?
- S mojimi druhými orgánmi som kamarát. Cítim, že mi srdiečko a pľúca slúžia. Dostal som veľmi dobré srdce, plné energie. Škoda, že sa nemôžem stretnúť s rodinou darcu, ako je to možné v Amerike. Zatiaľ som však nezabudol na svoje city, ktoré som mal v mojom srdiečku.
Načo si pamätáte pred náročným zákrokom?
- Bol som veľmi pokojný, žiadna panika. Prišiel som do nemocnice o šiestej večer. Zákrok sa začal o polnoci. Pán profesor najradšej operuje v noci.
Prvé pocity po zobudení z narkózy?
- Bol som v polohalucinóznom stave. Dnes si to predstavujem, ako keby som bral drogy. Najhorších bolo pár hodín po prebratí.
Aké boli prvé dni po transplantácii?
- Týždeň som sa nepohol z postele. Po týždni som sa mohol na chvíľu postaviť. Teraz už prejdem sám niekoľko metrov.
Na čo sa najviac tešíte, keď sa vrátite na Slovensko?
- Na pokoj, na poriadny spánok. Chcem sa venovať rodine, dvom dcéram. Rád by som zdolal po piatykrát Kriváň.
Podstúpili by ste opäť takúto operáciu?
- Priznám sa - nemyslel som si, že to bude až také komplikované. Dlho mi trvalo, kým som sa naučil dýchať pľúcami. Potreboval som asistenciu pri všetkom, ale snažil som sa čím skôr robiť všetko sám. Po druhýkrát by som už nerád išiel na niečo takéto. Som šťastný, že to vyšlo.
- Som ešte pomerne slabý a to je môj jediný problém. Bolesti už nemám. Dostal som najkrajší dar - svoj druhý život. Je to pre mňa zázrak. Konečne som pár dní zdravý. Od narodenia som bol chorý človek.
Necítite v sebe človeka, ktorý vám srdce a pľúca daroval?
- S mojimi druhými orgánmi som kamarát. Cítim, že mi srdiečko a pľúca slúžia. Dostal som veľmi dobré srdce, plné energie. Škoda, že sa nemôžem stretnúť s rodinou darcu, ako je to možné v Amerike. Zatiaľ som však nezabudol na svoje city, ktoré som mal v mojom srdiečku.
Načo si pamätáte pred náročným zákrokom?
- Bol som veľmi pokojný, žiadna panika. Prišiel som do nemocnice o šiestej večer. Zákrok sa začal o polnoci. Pán profesor najradšej operuje v noci.
Prvé pocity po zobudení z narkózy?
- Bol som v polohalucinóznom stave. Dnes si to predstavujem, ako keby som bral drogy. Najhorších bolo pár hodín po prebratí.
Aké boli prvé dni po transplantácii?
- Týždeň som sa nepohol z postele. Po týždni som sa mohol na chvíľu postaviť. Teraz už prejdem sám niekoľko metrov.
Na čo sa najviac tešíte, keď sa vrátite na Slovensko?
- Na pokoj, na poriadny spánok. Chcem sa venovať rodine, dvom dcéram. Rád by som zdolal po piatykrát Kriváň.
Podstúpili by ste opäť takúto operáciu?
- Priznám sa - nemyslel som si, že to bude až také komplikované. Dlho mi trvalo, kým som sa naučil dýchať pľúcami. Potreboval som asistenciu pri všetkom, ale snažil som sa čím skôr robiť všetko sám. Po druhýkrát by som už nerád išiel na niečo takéto. Som šťastný, že to vyšlo.
