Raiditeľka RTVS Miroslava Zemnková (Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá už dostal prvú prihlášku do voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.
Potvrdil to sekretariát výboru s tým, že o funkciu v deväťčlennej Rade RTVS zatiaľ prejavili záujem dvaja kandidáti.
O koho ide, tajomníčka výboru Eva Discantini nepovedala. "Obálky sú zatvorené, komisia ich bude otvárať až v priebehu budúceho týždňa," uviedla. Termín na doručenie prihlášok uplynie už v utorok (25.1.), rozhodujúci je práve tento dátum poštovej pečiatky. Celý proces sa rozbehol 10. januára, keď mediálny výbor v neskorých večerných hodinách schválil výzvy na prihlasovanie sa kandidátov na generálneho riaditeľa a členov Rady.
V médiách sa ako o možných šéfoch RTVS hovorilo o viacerých menách. Ide o Petra Abraháma z Rady pre vysielanie a retransmisiu, dočasnú riaditeľku RTVS Miloslavu Zemkovú, niekdajšieho hovorcu exprezidenta Rudolfa Schustera Jána Füleho či bývalého šéfa STV Milana Materáka. Na projekte usporiadania verejnoprávnych médií pracuje aj generálny riaditeľ Jaroslav Rezník. Či ho predloží, rozhodne sa až 25. januára.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) plánuje po zverejnení kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS povedať, kto z nich podľa neho najviac spĺňa kritériá odbornosti. "Garantujem, že tu nebude žiaden politický nominant, nebude to človek SaS, ani môj. Bude to človek, ktorý podľa môjho názoru bude mať najviac predpokladov, aby zvládol túto neskutočne náročnú manažérsku výzvu," zdôraznil.
Zároveň ubezpečil, že o šéfovi RTVS rozhodnú poslanci v parlamente bez ohľadu na to, či vysloví svoj názor. "Myslím, že odo mňa sa očakáva (názor, pozn.), keďže je to projekt, ktorý som spustil a naštartoval," dodal Krajcer.
Zákon o RTVS, ktorý zlúčil Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas do jednej verejnoprávnej inštitúcie od 1. januára, vzišiel práve z dielne Krajcera. Spojenie dvoch inštitúcií odôvodňoval najmä zlou ekonomickou situáciou v televízii.
Zlučovanie médií kritizuje opozičný Smer-SD. Podľa neho ide o "grandiózny podvod", keď ide namiesto šetrenia a úspor o okamžitú výmenu v spravodajstve či dosadenie koaličného generálneho riaditeľa. Je tiež presvedčený, že koalícia takto chcela obe inštitúcie politicky ovládnuť.
Generálny riaditeľ RTVS sa bude voliť na päť rokov. Nedoriešenou ostáva otázka jeho platu. Pôvodne mu poslanci schválili mzdu na úrovni deväťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo je asi 6700 eur. Keď prezident SR Ivan Gašparovič zákon vetoval, poslanci súhlasili so znížením tohto platu na štvornásobok (asi 3000 eur). Teraz ho chcú novelou opäť zvýšiť, a to na sedemnásobok (cca 5200 eur).
Návrh kandidátov na vedúce posty v RTVS predloží plénu NR SR mediálny výbor. Zákonodarný zbor potom bude verejne hlasovať o generálnom riaditeľovi a deviatich členoch Rady na februárovej alebo marcovej schôdzi.
O koho ide, tajomníčka výboru Eva Discantini nepovedala. "Obálky sú zatvorené, komisia ich bude otvárať až v priebehu budúceho týždňa," uviedla. Termín na doručenie prihlášok uplynie už v utorok (25.1.), rozhodujúci je práve tento dátum poštovej pečiatky. Celý proces sa rozbehol 10. januára, keď mediálny výbor v neskorých večerných hodinách schválil výzvy na prihlasovanie sa kandidátov na generálneho riaditeľa a členov Rady.
V médiách sa ako o možných šéfoch RTVS hovorilo o viacerých menách. Ide o Petra Abraháma z Rady pre vysielanie a retransmisiu, dočasnú riaditeľku RTVS Miloslavu Zemkovú, niekdajšieho hovorcu exprezidenta Rudolfa Schustera Jána Füleho či bývalého šéfa STV Milana Materáka. Na projekte usporiadania verejnoprávnych médií pracuje aj generálny riaditeľ Jaroslav Rezník. Či ho predloží, rozhodne sa až 25. januára.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) plánuje po zverejnení kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS povedať, kto z nich podľa neho najviac spĺňa kritériá odbornosti. "Garantujem, že tu nebude žiaden politický nominant, nebude to človek SaS, ani môj. Bude to človek, ktorý podľa môjho názoru bude mať najviac predpokladov, aby zvládol túto neskutočne náročnú manažérsku výzvu," zdôraznil.
Zároveň ubezpečil, že o šéfovi RTVS rozhodnú poslanci v parlamente bez ohľadu na to, či vysloví svoj názor. "Myslím, že odo mňa sa očakáva (názor, pozn.), keďže je to projekt, ktorý som spustil a naštartoval," dodal Krajcer.
Zákon o RTVS, ktorý zlúčil Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas do jednej verejnoprávnej inštitúcie od 1. januára, vzišiel práve z dielne Krajcera. Spojenie dvoch inštitúcií odôvodňoval najmä zlou ekonomickou situáciou v televízii.
Zlučovanie médií kritizuje opozičný Smer-SD. Podľa neho ide o "grandiózny podvod", keď ide namiesto šetrenia a úspor o okamžitú výmenu v spravodajstve či dosadenie koaličného generálneho riaditeľa. Je tiež presvedčený, že koalícia takto chcela obe inštitúcie politicky ovládnuť.
Generálny riaditeľ RTVS sa bude voliť na päť rokov. Nedoriešenou ostáva otázka jeho platu. Pôvodne mu poslanci schválili mzdu na úrovni deväťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo je asi 6700 eur. Keď prezident SR Ivan Gašparovič zákon vetoval, poslanci súhlasili so znížením tohto platu na štvornásobok (asi 3000 eur). Teraz ho chcú novelou opäť zvýšiť, a to na sedemnásobok (cca 5200 eur).
Návrh kandidátov na vedúce posty v RTVS predloží plénu NR SR mediálny výbor. Zákonodarný zbor potom bude verejne hlasovať o generálnom riaditeľovi a deviatich členoch Rady na februárovej alebo marcovej schôdzi.
