BRATISLAVA - Každé percento účasti voličov vo voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) nad 20 % bude úspechom, domnieva sa sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK.
Ako ďalej pre agentúru SITA povedal, za nízkym záujmom voličov o regionálne voľby je malá informovanosť o význame regionálnych samospráv a celkové znechutenie z politiky. Tvrdia to aj ďalší sociológovia a politológovia. Za slabé povedomie o význame volieb do VÚC však podľa neho môže aj legislatíva. "Sústava volebných zákonov je neorganická," konštatoval Haulík. Dokazujú to podľa neho aj medzery v predvolebnej kampani pre regionálne voľby. Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov nehovorí napríklad o volebnej kampani v médiách. Kampaň je viac regionálna a chýba v celoslovenským médiách, ktoré sleduje väčšina. "Obyvatelia nežijú kampaňou." Vďaka medzerám vo volebnom zákone vznikajú aj nezrozumiteľné volebné koalície, tvrdí sociológ.
Základom slabého záujmu voličov o regionálne voľby je podľa Haulíka, že regionálne parlamenty sa ešte nezapísali do povedomia voličov. Ľudia sú slabo informovaní o práci týchto orgánov a samotné samosprávy tiež nerobia dosť preto, aby vstúpili do ich povedomia. Zároveň ešte nie je dokončený prenos kompetencií na regionálne samosprávy. Tie napriek tomu rozhodujú o množstve vecí, ktoré sa priamo týkajú života v regióne. Slovenská politika je stále centralizovaná a "záujem na zmene nemá takmer nikto z politikov", tvrdí Haulík a upozorňuje, že na Slovensku sa nebudujú politické strany zdola. To podľa neho zapríčiňuje, že do regionálnej samosprávy kandidujú ľudia z najvyššej politiky a záujem presadiť sa majú aj strany, čo nemajú čo ponúknuť.
Väčšiu šancu získať viac hlasov vo voľbách do VÚC majú podľa neho kandidáti štandardných politických koalícií, čo sa ukázalo aj pri voľbách v roku 2001, kedy bola 26-percentná účasť. "Nezávislí kandidáti nemajú takmer šancu. Voľby pred štyrmi rokmi prebehli na straníckom princípe a myslím, že ani teraz sa toho veľa nezmení," konštatoval Pavel Haulík. Ak niektoré strany podľa neho tvrdia, že politika na úrovni regiónov nie je skutočná politika, ale len akési susedské rozhodovanie, nehovoria pravdu. Podľa sociológa je zlý aj termín volieb. Neskorý jesenný čas si ľudia spájajú s inými vecami, domnieva sa sociológ. Ako však pre agentúru SITA dodal, ľudia by sa nemali dať odradiť.
Základom slabého záujmu voličov o regionálne voľby je podľa Haulíka, že regionálne parlamenty sa ešte nezapísali do povedomia voličov. Ľudia sú slabo informovaní o práci týchto orgánov a samotné samosprávy tiež nerobia dosť preto, aby vstúpili do ich povedomia. Zároveň ešte nie je dokončený prenos kompetencií na regionálne samosprávy. Tie napriek tomu rozhodujú o množstve vecí, ktoré sa priamo týkajú života v regióne. Slovenská politika je stále centralizovaná a "záujem na zmene nemá takmer nikto z politikov", tvrdí Haulík a upozorňuje, že na Slovensku sa nebudujú politické strany zdola. To podľa neho zapríčiňuje, že do regionálnej samosprávy kandidujú ľudia z najvyššej politiky a záujem presadiť sa majú aj strany, čo nemajú čo ponúknuť.
Väčšiu šancu získať viac hlasov vo voľbách do VÚC majú podľa neho kandidáti štandardných politických koalícií, čo sa ukázalo aj pri voľbách v roku 2001, kedy bola 26-percentná účasť. "Nezávislí kandidáti nemajú takmer šancu. Voľby pred štyrmi rokmi prebehli na straníckom princípe a myslím, že ani teraz sa toho veľa nezmení," konštatoval Pavel Haulík. Ak niektoré strany podľa neho tvrdia, že politika na úrovni regiónov nie je skutočná politika, ale len akési susedské rozhodovanie, nehovoria pravdu. Podľa sociológa je zlý aj termín volieb. Neskorý jesenný čas si ľudia spájajú s inými vecami, domnieva sa sociológ. Ako však pre agentúru SITA dodal, ľudia by sa nemali dať odradiť.
