BRATISLAVA - Päťtisíc eur, čo je takmer 200 000 korún, musí zaplatiť Slovenská republika (SR) ako nemajetkovú ujmu sťažovateľke H.F. za porušenie jej práva na spravodlivé konanie. Zároveň musí zaplatiť sťažovateľke tisíc eur ako náhradu trov a výdavkov. V stredu o tom rozhodol Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
Ako agentúru SITA informovala Ľubomíra Miklovičová z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti SR, sťažovateľka zažalovala SR pre porušenie práva na spravodlivé konanie a práva na rešpektovanie súkromného života v konaní o spôsobilosti na právne úkony. Sťažovala sa tiež na porušenie práva v konaní o zrušení spoločného nájmu bytu manželov.
Okresný súd Bratislava III ani Krajský súd v Bratislave ju nevypočul a odvolací súd odmietol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Nestalo sa tak napriek tomu, že znalecký posudok, o ktorý sa súdy opierali, bol podľa jej názoru starý a vypracoval ho zamestnanec psychiatrickej kliniky, ktorá iniciovala začatie konania. Sťažovateľka ďalej tvrdila, že ustanovenie opatrovníčky v tomto prípade nesplnilo svoj účel, pretože ju nikdy nevidela a táto opatrovníčka nijakým spôsobom nezasiahla do konania.
V súvislosti s konaním, ktoré viedlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu, sťažovateľka namietala jeho nespravodlivosť a to, že opatrovníčka, ktorá jej bola ustanovená, nechránila jej záujmy. Ďalej sa sťažovala, že následkom tohto konania bola bez náhrady zbavená práva na bývanie a nemohla dosiahnuť nápravu, keďže proti vydanému rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie a pre nedostatok spôsobilosti na právne úkony nemohla podať ani žalobu.
ESĽP vyhovel sťažovateľke len sčasti. V otázke konania o zrušenie spoločného nájmu bytu manželov sa stotožnil s argumentáciou vlády a vyhlásil námietky sťažovateľky za neprijateľné, lebo neboli podložené. Súd však rozhodol, že v konaní o spôsobilosti na právne úkony došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé konanie.
Sťažovateľka požadovala milión korún ako náhradu majetkovej ujmy, rovnakú sumu za nemajetkovú ujmu a viac ako 65 000 korún ako náhradu nákladov a výdavkov.
Okresný súd Bratislava III ani Krajský súd v Bratislave ju nevypočul a odvolací súd odmietol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Nestalo sa tak napriek tomu, že znalecký posudok, o ktorý sa súdy opierali, bol podľa jej názoru starý a vypracoval ho zamestnanec psychiatrickej kliniky, ktorá iniciovala začatie konania. Sťažovateľka ďalej tvrdila, že ustanovenie opatrovníčky v tomto prípade nesplnilo svoj účel, pretože ju nikdy nevidela a táto opatrovníčka nijakým spôsobom nezasiahla do konania.
V súvislosti s konaním, ktoré viedlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu, sťažovateľka namietala jeho nespravodlivosť a to, že opatrovníčka, ktorá jej bola ustanovená, nechránila jej záujmy. Ďalej sa sťažovala, že následkom tohto konania bola bez náhrady zbavená práva na bývanie a nemohla dosiahnuť nápravu, keďže proti vydanému rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie a pre nedostatok spôsobilosti na právne úkony nemohla podať ani žalobu.
ESĽP vyhovel sťažovateľke len sčasti. V otázke konania o zrušenie spoločného nájmu bytu manželov sa stotožnil s argumentáciou vlády a vyhlásil námietky sťažovateľky za neprijateľné, lebo neboli podložené. Súd však rozhodol, že v konaní o spôsobilosti na právne úkony došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé konanie.
Sťažovateľka požadovala milión korún ako náhradu majetkovej ujmy, rovnakú sumu za nemajetkovú ujmu a viac ako 65 000 korún ako náhradu nákladov a výdavkov.
