BRATISLAVA - Maďarská republika (MR) má plnú podporu Slovenska počas svojho aktuálneho polročného predsedníctva v Európskej únii (EÚ).
"Zhodli sme sa na tom, že musíme urobiť všetko vo V4 aj v Európe, aby sme podporili maďarské predsedníctvo, pretože neúspech tohto predsedníctva by bol aj neúspechom Slovenska a úspech je úspechom nás všetkých," uviedol prezident SR Ivan Gašparovič po stretnutí s maďarským prezidentom Pálom Schmittom, ktorý dnes pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska.
Obaja najvyšší predstavitelia mali podľa neho medzi sebou otvorený a pragmatický dialóg, ktorý sa týkal pozitívnych aj negatívnych oblastí vzájomných vzťahov. "Nebudeme si nič zakrývať, okrem veľa pozitívneho a dobrej až výbornej spolupráce s MR sú aj problémy, ktoré nás brzdia v ešte lepšej spolupráci," konštatoval Gašparovič, pričom spomenul maďarský zákon o dvojakom občianstve a slovenský jazykový zákon, prijatý v reakcii na túto právnu normu.
Schmitt dúfa, že zákon o štátnom jazyku nie je ešte definitívne uzavretou záležitosťou, keďže sa o ňom bude ešte v slovenskom parlamente rokovať. Podľa maďarského prezidenta by nemal v radoch maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku vzbudzovať pocit ohrozenia z používania ich materinského jazyka. Vyjadril vieru, že sa nájde kompromis.
V súvislosti so zákonom o dvojakom občianstve povedal, že by bolo dobré, keby príslušníkom maďarskej menšiny žijúcej na našom území po tom, ako dostanú maďarské občianstvo, zostalo aj to slovenské. Sám povzbudzuje Maďarov žijúcich mimo územia MR, aby sa uchádzali o občianstvo, aby získali nielen duševnú väzbu, ale aj právny status na svoju rodnú krajinu. S radosťou vníma fakt, že o občianstvo žiadajú tisícky ľudí.
Poznamenal, že na Slovensku sa tento proces ešte nespustil. Zástupcovia menšiny váhajú pre, podľa jeho slov, "veľmi tvrdé postihy". Svojho partnera, prezidenta Gašparoviča, sa snažil presvedčiť o tom, aby sa upustilo od sankčných opatrení. Slovenská hlava štátu vyjadrila názor, že by sa mali zrušiť oba zákony - maďarský o dvojakom občianstve aj slovenská protireakcia. Potvrdil, že v tejto otázke nenašiel so svojím hosťom porozumenie. Myslí si totiž, že vytvárať vzťah občana k inému štátu spôsobom, ktorý zvolilo Maďarsko, nie je dobrým riešením.
Za zatiaľ neaktuálnu považuje Schmitt otázku udelenia volebných práv Maďarom žijúcich za hranicami, riešiť by sa mala na jar tohto roku. Maďarský prezident sa však bude usilovať o to, aby prijaté riešenie bolo v súlade s európskymi normami.
O vzájomných sporných otázkach momentálne rokujú zmiešané slovensko-maďarské komisie, ktoré podľa Gašparoviča budú hľadať kompromisné riešenia. "Naše viac ako 1000-ročné susedstvo asi nikto nezruší, preto nám nič iné nezostáva, len hľadať všetky formy dobrej spolupráce v prospech občanov obidvoch krajín," zdôraznila slovenská hlava štátu.
Na margo kritizovaného maďarského tlačového zákona konštatoval, že ho "pokojne" podpísal, pretože zodpovedá európskej praxi a nie je protiústavný. Vyhlásil, že sloboda tlače a slova je "na sto percent" v Maďarsku zachovaná.
Schmitt vyzdvihol symbolický charakter stretnutí na prezidentskej úrovni a otvorenosť vzájomných rozhovorov. Prezidenti sa preto dnes nevyhli ani diskusii o dvoch najcitlivejších otázkach súčasných slovensko-maďarských vzťahov. "Našou úlohou je to, aby sme osobne priniesli spolupatričnosť medzi slovenským a maďarským národom, aby sme poukázali na otázku vzájomnej podpory a spolupráce," podčiarkol Schmitt s tým, že 90 percent otázok, ktorými sa zaoberali, sú pozitívne a obidve krajiny v nich úspešne spolupracujú.
