Ladislav Ťažký
BRATISLAVA - Významný slovenský spisovateľ a publicista Ladislav Ťažký zomrel dnes v skorých ranných hodinách po krátkej a ťažkej chorobe vo veku nedožitých 87 rokov.
Zádušná svätá omša za zosnulého bude v piatok 21. januára o 12.00 hodine v bratislavskom Dóme sv. Martina.
Informáciu poskytol Spolok slovenských spisovateľov.
Spisovateľ, prozaik, publicista a esejista Ladislav Ťažký sa narodil 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu. Na Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave získal vzdelanie kartografa. Ako 17-ročný narukoval do slovenskej armády na východný front. Po vypuknutí SNP ušiel zo svojej jednotky, ktorá bola prevelená do Rumunska. Chytili ho však a skončil v zajateckom tábore v Rakúsku.
Po vojne pracoval ako kreslič na technickom oddelení mesta Košíc a ako sociálny referent na Okresnom národnom výbore v Brezne. V roku 1952 absolvoval štúdium na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v roku 1960 ukončil vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spoločenských vied v Prahe. Po štúdiách sa usadil v Bratislave, venoval sa hlavne tvorbe a neskôr pracoval v ústredných orgánoch v oblasti kultúrnej politiky.
V rokoch 1967-1969 bol redaktorom denníka Smena, ktorý sa stal priestorom pre jeho politické vyjadrenia k udalostiam v auguste 1968. Pre tie, ako aj pre politické postoje vo Zväze slovenských spisovateľov, ho vylúčili z KSČ a až do konca 70-tych rokov 20. storočia nesmel publikovať.
Ladislav Ťažký patril medzi najvýznamnejšie osobnosti povojnovej generácie slovenských spisovateľov. Hlavnou témou jeho tvorby boli vojnové, sociálne a etické otázky, zobrazil v nej život spoločnosti, v ktorej žil. Jeho dielo je protestom proti vojnovým útrapám, citovým deformáciám, ako aj hľadaním zmyslu osobných postojov vo vypätých a hraničných situáciách.
Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov dvadsiateho storočia, kedy začal v časopisoch publikovať fejtóny a poviedky. V roku 1962 debutoval zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra čerta. Pokračoval novelou Dunajské hroby a románom Amenmária, samí dobrí vojaci, triptychom baladických noviel Kŕdeľ divých Adamov, románom Pivnica plná vlkov. Napísal aj knihu piatich noviel Pochoval som ho nahého a román Evanjelium čatára Matúša. Z jeho diela sú známe poviedková kniha Márie a Magdalény a romány Aj v nebi je lúka, Pred potopou, Smrť obchádza štadióny, Kto zabil Ábela. Osudy slovenských emigrantov sú témou noviel Fantastická Faidra, Dvanásť zlatých monarchov, Maršálova dcéra. Napísal aj Amor anti Moloch, Krásna zlatá beštia, V kráľovstve zelenej bohyne a Slzy neplačú.
Bol aj autorom esejí Očami pútnika, Literárne vrásky, Žime s citom v kráse a publicistických vystúpení Zastavte paľbu, prosím (1996) a Ľudia nie sú anjeli (1998).
Pre rozhlasové a televízne vysielania pripravil viaceré hry, rozhovory a relácie, napísal divadelnú hru Hriešnica žaluje tmu (1966). V tom istom roku bol nakrútený televízny film V páse zlomená a o dva roky neskôr v roku 1968 filmový triptych Zbehovia, Pútnica, Dominika.
Niektoré z jeho kníh preložili do nemčiny, rumunčiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny.
Kandidát na najvyšší post v štáte, funkciu prezidenta SR v parlamentných prezidentských voľbách v roku 1993, však ponuku odmietol. Vždy sa vyjadroval k súčasným pomerom a nechýbal na rôznych kultúrnych a verejných podujatiach. V roku 1990 sa stal čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a zvolili ho za predsedu prezídia Matice slovenskej.
Informáciu poskytol Spolok slovenských spisovateľov.
Spisovateľ, prozaik, publicista a esejista Ladislav Ťažký sa narodil 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu. Na Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave získal vzdelanie kartografa. Ako 17-ročný narukoval do slovenskej armády na východný front. Po vypuknutí SNP ušiel zo svojej jednotky, ktorá bola prevelená do Rumunska. Chytili ho však a skončil v zajateckom tábore v Rakúsku.
Po vojne pracoval ako kreslič na technickom oddelení mesta Košíc a ako sociálny referent na Okresnom národnom výbore v Brezne. V roku 1952 absolvoval štúdium na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v roku 1960 ukončil vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spoločenských vied v Prahe. Po štúdiách sa usadil v Bratislave, venoval sa hlavne tvorbe a neskôr pracoval v ústredných orgánoch v oblasti kultúrnej politiky.
V rokoch 1967-1969 bol redaktorom denníka Smena, ktorý sa stal priestorom pre jeho politické vyjadrenia k udalostiam v auguste 1968. Pre tie, ako aj pre politické postoje vo Zväze slovenských spisovateľov, ho vylúčili z KSČ a až do konca 70-tych rokov 20. storočia nesmel publikovať.
Ladislav Ťažký patril medzi najvýznamnejšie osobnosti povojnovej generácie slovenských spisovateľov. Hlavnou témou jeho tvorby boli vojnové, sociálne a etické otázky, zobrazil v nej život spoločnosti, v ktorej žil. Jeho dielo je protestom proti vojnovým útrapám, citovým deformáciám, ako aj hľadaním zmyslu osobných postojov vo vypätých a hraničných situáciách.
Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov dvadsiateho storočia, kedy začal v časopisoch publikovať fejtóny a poviedky. V roku 1962 debutoval zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra čerta. Pokračoval novelou Dunajské hroby a románom Amenmária, samí dobrí vojaci, triptychom baladických noviel Kŕdeľ divých Adamov, románom Pivnica plná vlkov. Napísal aj knihu piatich noviel Pochoval som ho nahého a román Evanjelium čatára Matúša. Z jeho diela sú známe poviedková kniha Márie a Magdalény a romány Aj v nebi je lúka, Pred potopou, Smrť obchádza štadióny, Kto zabil Ábela. Osudy slovenských emigrantov sú témou noviel Fantastická Faidra, Dvanásť zlatých monarchov, Maršálova dcéra. Napísal aj Amor anti Moloch, Krásna zlatá beštia, V kráľovstve zelenej bohyne a Slzy neplačú.
Bol aj autorom esejí Očami pútnika, Literárne vrásky, Žime s citom v kráse a publicistických vystúpení Zastavte paľbu, prosím (1996) a Ľudia nie sú anjeli (1998).
Pre rozhlasové a televízne vysielania pripravil viaceré hry, rozhovory a relácie, napísal divadelnú hru Hriešnica žaluje tmu (1966). V tom istom roku bol nakrútený televízny film V páse zlomená a o dva roky neskôr v roku 1968 filmový triptych Zbehovia, Pútnica, Dominika.
Niektoré z jeho kníh preložili do nemčiny, rumunčiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny.
Kandidát na najvyšší post v štáte, funkciu prezidenta SR v parlamentných prezidentských voľbách v roku 1993, však ponuku odmietol. Vždy sa vyjadroval k súčasným pomerom a nechýbal na rôznych kultúrnych a verejných podujatiach. V roku 1990 sa stal čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a zvolili ho za predsedu prezídia Matice slovenskej.
