BRATISLAVA - Slovenský spotrebiteľ je málo informovaný, málo spokojný a málo aktívny, tvrdí Pavel Haulík z agentúry MVK, ktorý dnes pred novinármi zhodnotil výsledky prieskumu spotrebiteľského povedomia v SR s názvom Som európsky spotrebiteľ?.
Prieskum bol realizovaný koncom augusta na vzorke 1 133 respondentov nad 18 rokov. Najväčšiu nespokojnosť prejavili podľa Haulíka opýtaní pri hodnotení úrovne informovanosti spotrebiteľov. Takmer 60 % si myslí, že výrobcovia a obchodníci neposkytujú dostatočné a pravdivé informácie o výrobkoch a službách, 34,5 % si myslí, že tieto informácie sú dostatočné. Viac ako 50 % ľudí si myslí, že sa tu nepredávajú ekologické výrobky a služby a zhruba toľko ich zastáva názor, že sa môžu spoľahnúť na pomoc kompetentných. Takmer polovica opýtaných si myslí, že sa nedá domôcť odškodnenia pri nekvalitnom výrobku a podľa 46,6% sa tu predávajú bezpečné výrobky a služby.
K najčastejšiemu porušovaniu práv spotrebiteľov podľa opýtaných dochádza pre nedostatočné a nepravdivé informácie, ďalej sú to nebezpečné výrobky, nemožnosť získať výrobky a služby, nedosiahnutie odškodnenia za chybné výrobky a pod. Práva spotrebiteľov najčastejšie podľa opýtaných porušujú trhovníci, za nimi nasledujú podomoví obchodníci, teleshopping, drobní podnikatelia, nebankové finančné inštitúcie, zásielkové obchody a pod. Podľa Haulíka teda spotrebitelia horšie hodnotia menej inštitucionalizované formy predaja.
Podľa 16,8 % obyvateľov nemáme dobré zákony na ochranu spotrebiteľov, 24,2 % si myslí, že zákony máme dobré, ale niekedy dochádza k ich porušovaniu. Najviac (42,4 %) ľudí si myslí, že zákony nie sú najlepšie a aj sa porušujú. Polovica opýtaných sa domnieva, že v starých členských krajinách je úroveň ochrany spotrebiteľov lepšia, ako u nás a 38 % respondentov si myslí, že po vstupe Slovenska do EÚ sa ochrana spotrebiteľa zlepšila, podľa 34 % sa nič nezmenilo.
Podľa 57 % opýtaných dôvodom nízkej aktivity spotrebiteľov býva to, že nepoznajú svoje práva, pre 54 % je to skôr otázka chýbajúcej sebadôvery, až 47,5 % respondentov nevie na koho sa obrátiť a 47 % si neverí, že by im to pomohlo. V prípade neuznania reklamácie by sa na súd určite neobrátilo 25,7 % občanov, obrátilo by sa 7,1 %, pri ostatných by to záviselo od výšky škody.
Prieskum Som európsky spotrebiteľ? je súčasťou projektu, ktorý uskutočňuje Združenie občianskej sebaobrany.
K najčastejšiemu porušovaniu práv spotrebiteľov podľa opýtaných dochádza pre nedostatočné a nepravdivé informácie, ďalej sú to nebezpečné výrobky, nemožnosť získať výrobky a služby, nedosiahnutie odškodnenia za chybné výrobky a pod. Práva spotrebiteľov najčastejšie podľa opýtaných porušujú trhovníci, za nimi nasledujú podomoví obchodníci, teleshopping, drobní podnikatelia, nebankové finančné inštitúcie, zásielkové obchody a pod. Podľa Haulíka teda spotrebitelia horšie hodnotia menej inštitucionalizované formy predaja.
Podľa 16,8 % obyvateľov nemáme dobré zákony na ochranu spotrebiteľov, 24,2 % si myslí, že zákony máme dobré, ale niekedy dochádza k ich porušovaniu. Najviac (42,4 %) ľudí si myslí, že zákony nie sú najlepšie a aj sa porušujú. Polovica opýtaných sa domnieva, že v starých členských krajinách je úroveň ochrany spotrebiteľov lepšia, ako u nás a 38 % respondentov si myslí, že po vstupe Slovenska do EÚ sa ochrana spotrebiteľa zlepšila, podľa 34 % sa nič nezmenilo.
Podľa 57 % opýtaných dôvodom nízkej aktivity spotrebiteľov býva to, že nepoznajú svoje práva, pre 54 % je to skôr otázka chýbajúcej sebadôvery, až 47,5 % respondentov nevie na koho sa obrátiť a 47 % si neverí, že by im to pomohlo. V prípade neuznania reklamácie by sa na súd určite neobrátilo 25,7 % občanov, obrátilo by sa 7,1 %, pri ostatných by to záviselo od výšky škody.
Prieskum Som európsky spotrebiteľ? je súčasťou projektu, ktorý uskutočňuje Združenie občianskej sebaobrany.
