BRATISLAVA - Rodičia horolezkyne z Banskej Bystrice, ktorá zahynula 30. júla na Širokej veži vo Vysokých Tatrách, podajú sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva pre porušenie práva na život. Na tlačovej besede to dnes uviedla právna zástupkyňa otca zosnulej horolezkyne Margita Čulenová.
Kritizuje pritom zákon o záchrannej zdravotnej službe, ktorý neobsahuje žiadne časové limity pre poskytnutie prvej pomoci. Práve neskoré poskytnutie prvej pomoci zranenej horolezkyni bolo podľa Čulenovej príčinou jej úmrtia. "Budeme žiadať od štátu vysokú satisfakciu za porušenie práva na život," dodala.
Záchranári Leteckej záchrannej služby Air Transport Europe Poprad a Horskej záchrannej služby si splnili všetky povinnosti pri zásahu na Širokej veži vo Vysokých Tatrách, tvrdí ekonomický riaditeľ ATE Ján Kuboši. "Závery protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatujú, že neboli zistené nedostatky pri zásahu Leteckej záchrannej služby. Podľa protokolu personál LZS bol na potrebnej odbornej úrovni, úrad nezistil nedostatky v materiálnom vybavení vrtuľníka a vo vybavení vrtuľníka zdravotníckym materiálom a liekmi," uviedol. Celým prípadom sa zaoberal aj úrad kontroly ministerstva vnútra. Zameral sa na činnosť Horskej záchrannej služby (HZS), ktorá sa na akcii podieľala. "Chlapci urobili všetko, aby tam prišli načas a urobili to, čo mohli urobiť," uviedol riaditeľ HZS Jozef Janiga.
V súvislosti so záchrannou akciou na Širokej veži podali rodičia horolezkyne z Banskej Bystrice trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre neposkytnutie pomoci. Leteckí záchranári boli obvinení, že k postihnutej horolezkyni prišli neskoro a nevyužili všetky možnosti pri jej záchrane hlavne tým, že do akcie nenasadili vrtuľník z iného strediska. V čase nahlásenia úrazu na Širokej veži bol totiž popradský vrtuľník na zásahu pri Ružomberku. Podľa riaditeľa ATE Milana Hoholíka žiaden z vrtuľníkov ostatných stredísk by nebol na letisku Poprad - Tatry a následne v teréne skôr ako ten z Ružomberka. "Urobili sme maximum, čo sa v danej situácii, za daných podmienok a okolností dalo urobiť," doplnil lekár LZS Henryk Zajac, ktorý osobne na Širokej veži zasahoval.
Mladá, 26-ročná horolezkyňa vypadla 30. júla z južnej steny Širokej veže vo Veľkej Studenej doline, padala približne 25 metrov.
Záchranári Leteckej záchrannej služby Air Transport Europe Poprad a Horskej záchrannej služby si splnili všetky povinnosti pri zásahu na Širokej veži vo Vysokých Tatrách, tvrdí ekonomický riaditeľ ATE Ján Kuboši. "Závery protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatujú, že neboli zistené nedostatky pri zásahu Leteckej záchrannej služby. Podľa protokolu personál LZS bol na potrebnej odbornej úrovni, úrad nezistil nedostatky v materiálnom vybavení vrtuľníka a vo vybavení vrtuľníka zdravotníckym materiálom a liekmi," uviedol. Celým prípadom sa zaoberal aj úrad kontroly ministerstva vnútra. Zameral sa na činnosť Horskej záchrannej služby (HZS), ktorá sa na akcii podieľala. "Chlapci urobili všetko, aby tam prišli načas a urobili to, čo mohli urobiť," uviedol riaditeľ HZS Jozef Janiga.
V súvislosti so záchrannou akciou na Širokej veži podali rodičia horolezkyne z Banskej Bystrice trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre neposkytnutie pomoci. Leteckí záchranári boli obvinení, že k postihnutej horolezkyni prišli neskoro a nevyužili všetky možnosti pri jej záchrane hlavne tým, že do akcie nenasadili vrtuľník z iného strediska. V čase nahlásenia úrazu na Širokej veži bol totiž popradský vrtuľník na zásahu pri Ružomberku. Podľa riaditeľa ATE Milana Hoholíka žiaden z vrtuľníkov ostatných stredísk by nebol na letisku Poprad - Tatry a následne v teréne skôr ako ten z Ružomberka. "Urobili sme maximum, čo sa v danej situácii, za daných podmienok a okolností dalo urobiť," doplnil lekár LZS Henryk Zajac, ktorý osobne na Širokej veži zasahoval.
Mladá, 26-ročná horolezkyňa vypadla 30. júla z južnej steny Širokej veže vo Veľkej Studenej doline, padala približne 25 metrov.
