Ilustračné foto
BRATISLAVA - Zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov a predsedov súdov, verejné justičné skúšky či zrušenie odmien sudcom zavádza novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú dnes schválil parlament.
Právna norma patrí k prvému balíku opatrení, ktorou vládna koalícia SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH otvára justíciu verejnosti a verejnej kontrole. Novela ukladá Ústavnému súdu a všeobecným súdom povinnosť zverejňovať a sprístupňovať všetky právoplatné rozhodnutia na internete. Neprávoplatné a procesné rozhodnutia budú súdy zverejňovať na základe žiadosti. Voľné miesta sudcov sa po novom budú obsadzovať výlučne výberovým konaním. Výberové konanie bude otvorené pre všetky osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky, teda pre sudcov a nesudcov.
Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca za SaS Martina Poliačika sa ruší inštitút justičných čakateľov. Súčasní justiční čakatelia sa môžu stať vyššími súdnymi úradníkmi a keby s tým nesúhlasili, tak odísť z justície. To by pre nich znamenalo odstupné. Poliačik návrh zrušiť kategóriu justičných čakateľov obhajoval argumentmi, že zvyčajne ide o „pretláčanie rôznych kamarátšaftov“ a nevidí žiadny problém zrovnoprávniť ich s vyššími súdnymi úradníkmi. Justiční čakatelia tak podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej stratia neopodstatnenú výhodu pri obsadzovaní miest sudcov, keďže dnes sa voľné miesto sudcu obsadzuje justičným čakateľom. Ani jej sa nepáči rodinkárstvo, zdôraznila, že až 45 percent zo súčasných 130 justičných čakateľov patrí k rodinným príslušníkom z justičného prostredia, čo sa vymyká akejkoľvek štatistike. Ak by súčasný systém zostal v platnosti, najbližších päť rokov sa na súdy nedostane nikto okrem justičných čakateľov. Otvorenosť, ktorú v justícii presadzuje, je podľa Žitňanskej najlepšia a najmenej politická forma kontroly, lebo verejnosť nepatrí žiadnej politickej strane.
Výberové konania na miesta sudcov budú vždy verejné, verejne dostupné budú i žiadosti o voľné miesta sudcov, vrátane ich životopisov, mená členov výberovej komisie sa zverejnia 15 dní pred začiatkom výberového konania. Ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu sudcu akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii.
Mení sa spôsob kreovania výberovej komisie, jeden člen bude z kandidátov Súdnej rady, jeden z kandidátov Národnej rady, dvaja z kandidátov vymenovaných ministrom a jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia obsadzuje. Právne úprava výslovne preferuje najmä osoby z akademickej obce a neziskového sektora, nevylučuje však účasť zástupcov právnických profesií ako sudcov a advokátov. Podobne sa bude postupovať pri výberových konaniach na predsedov súdov.
Novela zároveň ruší odmeny pre sudcov. "Je nevyhnutné zastaviť rozmáhajúcu sa vnútornú korupciu a rozdeľovanie financií a voľných miest sudcov súdom na základe nejasných pravidiel," vysvetlila Žitňanská. Ušetriť by sa tak malo ročne okolo 700-tisíc eur.
Šikanóznemu zaobchádzaniu so sudcami má zabrániť ustanovenie, podľa ktorého možno sudcu preradiť na inú agendu iba s jeho súhlasom, respektíve bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu by v budúcnosti nemal rozhodovať minister spravodlivosti, ale disciplinárne senáty. Zruší sa aj časové obmedzenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Dnes je toto pozastavenie limitované zákonom u trestného stíhania sudcu na maximálne tri roky a u disciplinárneho stíhania sudcu na dva roky. Tieto konania však podľa ministerky trvajú dlhšie a preto sa vláda rozhodla pre zrušenie časového obmedzenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Rezort zjemnil navrhované ustanovenie, ktoré znemožňovalo ujať sa funkcie sudcu počas piatich rokov od ukončenia pôsobenia vo vysokej verejnej funkcii, napríklad prezidenta, člena vlády či poslanca. Po novom by sudca, ktorý skončí v spomínanej funkcii, mohol súdiť, nesmel by však byť počas piatich rokov predsedom alebo podpredsedom súdu. Predišlo by sa tak v budúcnosti prípadom, keď sa z ministra spravodlivosti stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu.
Ďalšou zmenou je povinnosť uchádzačov o voľné miesta sudcov predložiť zoznam blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva, vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie. Predkladať takýto zoznam budú musieť každoročne aj sudcovia spolu s majetkovým priznaním.
Sudcovia budú podávať podrobnejšie majetkové priznania ako doteraz. Z pozmeňujúceho návrhu poslanca za SDKÚ-DS Miroslava Beblavého vyplýva, že sudcovia budú informovať o každej hnuteľnej veci nad 6600 eur. Deklarovať budú aj majetkové pomery manželov a neplnoletých detí. Majetkové priznania budú natoľko podrobné, aby z nich bolo jasné, akým majetkom ich predkladatelia reálne disponujú. Súdna rada bude musieť priznania zverejniť na internete každoročne do 30. júna. Novela nadobudne účinnosť po podpísaní prezidentom 1. januára 2011.
Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca za SaS Martina Poliačika sa ruší inštitút justičných čakateľov. Súčasní justiční čakatelia sa môžu stať vyššími súdnymi úradníkmi a keby s tým nesúhlasili, tak odísť z justície. To by pre nich znamenalo odstupné. Poliačik návrh zrušiť kategóriu justičných čakateľov obhajoval argumentmi, že zvyčajne ide o „pretláčanie rôznych kamarátšaftov“ a nevidí žiadny problém zrovnoprávniť ich s vyššími súdnymi úradníkmi. Justiční čakatelia tak podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej stratia neopodstatnenú výhodu pri obsadzovaní miest sudcov, keďže dnes sa voľné miesto sudcu obsadzuje justičným čakateľom. Ani jej sa nepáči rodinkárstvo, zdôraznila, že až 45 percent zo súčasných 130 justičných čakateľov patrí k rodinným príslušníkom z justičného prostredia, čo sa vymyká akejkoľvek štatistike. Ak by súčasný systém zostal v platnosti, najbližších päť rokov sa na súdy nedostane nikto okrem justičných čakateľov. Otvorenosť, ktorú v justícii presadzuje, je podľa Žitňanskej najlepšia a najmenej politická forma kontroly, lebo verejnosť nepatrí žiadnej politickej strane.
Výberové konania na miesta sudcov budú vždy verejné, verejne dostupné budú i žiadosti o voľné miesta sudcov, vrátane ich životopisov, mená členov výberovej komisie sa zverejnia 15 dní pred začiatkom výberového konania. Ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu sudcu akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii.
Mení sa spôsob kreovania výberovej komisie, jeden člen bude z kandidátov Súdnej rady, jeden z kandidátov Národnej rady, dvaja z kandidátov vymenovaných ministrom a jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia obsadzuje. Právne úprava výslovne preferuje najmä osoby z akademickej obce a neziskového sektora, nevylučuje však účasť zástupcov právnických profesií ako sudcov a advokátov. Podobne sa bude postupovať pri výberových konaniach na predsedov súdov.
Novela zároveň ruší odmeny pre sudcov. "Je nevyhnutné zastaviť rozmáhajúcu sa vnútornú korupciu a rozdeľovanie financií a voľných miest sudcov súdom na základe nejasných pravidiel," vysvetlila Žitňanská. Ušetriť by sa tak malo ročne okolo 700-tisíc eur.
Šikanóznemu zaobchádzaniu so sudcami má zabrániť ustanovenie, podľa ktorého možno sudcu preradiť na inú agendu iba s jeho súhlasom, respektíve bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu by v budúcnosti nemal rozhodovať minister spravodlivosti, ale disciplinárne senáty. Zruší sa aj časové obmedzenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Dnes je toto pozastavenie limitované zákonom u trestného stíhania sudcu na maximálne tri roky a u disciplinárneho stíhania sudcu na dva roky. Tieto konania však podľa ministerky trvajú dlhšie a preto sa vláda rozhodla pre zrušenie časového obmedzenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Rezort zjemnil navrhované ustanovenie, ktoré znemožňovalo ujať sa funkcie sudcu počas piatich rokov od ukončenia pôsobenia vo vysokej verejnej funkcii, napríklad prezidenta, člena vlády či poslanca. Po novom by sudca, ktorý skončí v spomínanej funkcii, mohol súdiť, nesmel by však byť počas piatich rokov predsedom alebo podpredsedom súdu. Predišlo by sa tak v budúcnosti prípadom, keď sa z ministra spravodlivosti stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu.
Ďalšou zmenou je povinnosť uchádzačov o voľné miesta sudcov predložiť zoznam blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva, vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie. Predkladať takýto zoznam budú musieť každoročne aj sudcovia spolu s majetkovým priznaním.
Sudcovia budú podávať podrobnejšie majetkové priznania ako doteraz. Z pozmeňujúceho návrhu poslanca za SDKÚ-DS Miroslava Beblavého vyplýva, že sudcovia budú informovať o každej hnuteľnej veci nad 6600 eur. Deklarovať budú aj majetkové pomery manželov a neplnoletých detí. Majetkové priznania budú natoľko podrobné, aby z nich bolo jasné, akým majetkom ich predkladatelia reálne disponujú. Súdna rada bude musieť priznania zverejniť na internete každoročne do 30. júna. Novela nadobudne účinnosť po podpísaní prezidentom 1. januára 2011.
