BANSKÁ BYSTRICA – Odborná rada so 16 členmi a projektový tím zložený z „projektového manažéra, externého projektového manažéra, asistenta projektového manažéra, manažéra pre finančné riadenie a manažéra riadenia výdavkov“. Podnik s 50 zamestnancami bol pritom zameraný hlavne na drevoštiepku. Načo mu boli toľkí „externí manažéri a členovia odbornej rady“ a za čo dostávali také vysoké odmeny, jeho riaditeľ nevie.
"Tiež mi to nie je jasné. Snažím sa tam urobiť poriadok, viem len to, čo sa dá zistiť z oficiálneho účtovníctva," povedal riaditeľ Gemerského sociálneho podniku Juraj Moncoľ. Pripomenul že sociálny podnik je v katastrofálnej ekonomickej situácii, keď minul celú 100-tisícovú dotáciu od štátu a vyrobil dlhy 400 tisíc eur. Milan Stieranka, ktorý bol riaditeľom Gemerského sociálneho podniku od jeho založenia v roku 2008 do augusta tohto roka, sa k odmenám pre projektových manažérov a členov odbornej rady nevyjadril s tým, že všetko je v dokumentácii, ktorú má ministerstvo sociálnych vecí a nový riaditeľ k dispozícii. Projekt Gemerského sociálneho podniku bol podľa neho veľmi dobrý. "Bol v súlade s ostatnými projektmi. V iných projektoch sú ešte nadhodnotenejšie veci. Ja v tom nevidím nič zlého," povedal pre Stieranka. Záujem médií vníma ako hľadanie senzácií a vytrhávanie vecí z kontextu a tvrdí, že prácu riaditeľa si robil svedomito.
Najlepšie ohodnoteným členom odbornej rady Gemerského sociálneho podniku bol s odmenou 27,92 eura respektíve 841 korún na hodinu "hlavný odborný garant" Roman Lebeda, vtedy zároveň asistent banskobystrického župana Milana Murgaša (vtedy Smer-SD), v súčasnosti asistent europoslankyne za Smer-SD Kataríny Neveďalovej a zároveň banskobystrický krajský koordinátor Mladých sociálnych demokratov, partnerskej mládežníckej organizácie strany Smer-SD. V roku 2008 mu Gemerský sociálny podnik podľa ministerstva sociálnych vecí vyplatil 84 100 korún (2 791,61 eura) a v roku 2009 ďalších 5 611,92 eura. Čo bolo jeho takto ohodnotenou pracovnou náplňou, sa pre agentúru SITA nevyjadril.
"Priznám sa, že ma mrzí, že som sa dostal so sociálnym podnikom do takejto situácie. Ale vy veľmi dobre viete, že čokoľvek poviem, mne to nepomôže, iba uškodí. Aj keby som to akokoľvek obhajoval, môže mi to len uškodiť. Takže nehnevajte sa, ale nepoviem vám k tomu nič," povedal pre agentúru SITA Lebeda.
V odbornej rade Gemerského sociálneho podniku dostávala odmenu aj vtedajšia riaditeľka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote Ida Melichová. Za hodinu práce jej podnik vyplácal 445 korún, respektíve 14,77 eura. V roku 2008 to bolo celkovo 22 250 korún (738,56 eura), v roku 2009 ďalších 886,20 eura. "Ako úrad sme mali dohodu o súčinnosti, kde sme riešili vzdelávanie a výber zamestnancov. Ako fyzická osoba som skôr robila poradenstvo v personálnych a ekonomických veciach. Vlastne súčinnosť medzi jednotlivými organizáciami, potom nejaké ekonomické zámery, prieskum trhov alebo plánovanie nejakých predajných výstav z tej remeselnej výroby a takéto veci," uviedla Melichová.
Členkou odbornej rady Gemerského sociálneho podniku bola podľa informácií z ministerstva aj riaditeľka Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene a zvolenská mestská poslankyňa za koalíciu Smer-SD - SNS - ĽS-HZDS - KSS - SF - SZ Marcela Kršková. Dostávala rovnako ako Melichová 445 korún (14,77 eura) na hodinu, celkovo zarobila 22 250 korún (738,56 eura). "Ja som tam bola polroka aj s cestou. To bolo v začiatkoch od septembra 2008 do februára 2009. Takže ak si niekto myslí, že som milionár z podniku, tak veľmi ťažko. Boli sme správna rada, posudzovali sme projekty a vyjadrovali sa k veciam," povedala. Že zarábala 14,77 eura na hodinu ako externý spolupracovník, nie je podľa nej pravda.
Štátna tajomníčka ministerstva sociálnych vecí Lucia Nicholsonová ešte koncom septembra informovala, že ministerstvo bude od pilotných sociálnych podnikov žiadať, aby rezortu vrátili všetky poskytnuté finančné prostriedky, pretože boli porušené podmienky poskytovania štátnej pomoci ako aj pravidlá hospodárskej súťaže. "Všetky zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zákonom, a preto všetky prostriedky zo štátneho rozpočtu dostali neoprávnene," zdôraznila Nicholsonová. Informovala tiež, že ministerstvo podalo podnet na Špeciálnu prokuratúru, aby preverila, či vzhľadom na zastavenie financovania sociálnych podnikov z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu nebol spáchaný trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
