Ministerstvo vnútra SR
BRATISLAVA - Ministerstvo vnútra naďalej mlčí o vyšetrovaní vraždy známeho advokáta Ernesta Valka.
"Na základe konzultácií s dozorujúcim prokurátorom a vyšetrovateľom sa vedenie Ministerstva vnútra SR rozhodlo nezverejňovať ďalšie podrobnosti o vyšetrovaní," uviedol hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel a dodal, že "prvoradým cieľom všetkých strán je objasnenie tohto trestného činu. Informovanie médií sa preto musí obmedziť len na také skutkové okolnosti, ktoré nemôžu ohroziť odhalenie páchateľa".
Polícia už pred časom potvrdila, že zbraň značky Sig Sauer, ktorú polícia našla v dome zavraždeného advokáta Ernesta Valka, nebola vražednou zbraňou. Preukázala to kriminalistická expertíza, informovala hovorkyňa Prezídia PZ Andrea Dobiášová. Túto zbraň mal Ernest Valko v legálnej držbe. "V súvislosti s vyhodnocovaním zaistených stôp, a v súvislosti s výpoveďami svedkov naďalej prebiehajú procesné úkony priamo na mieste činu. Polícia vykonáva všetky potrebné úkony, aby bol tento prípad čo najskôr objasnený a páchateľ trestného činu odhalený," dodala Dobiášová.
Známeho slovenského právnika Ernesta Valka zastrelil doposiaľ neznámy páchateľ v pondelok 8. novembra vo večerných hodinách v jeho rodinnom dome v Limbachu. Policajný prezident Jaroslav Spišiak verejnosť informoval, že zastreleného advokáta našli jeho bývalá manželka a dcéra, ktoré hneď nahlásili udalosť na polícii. „Došlo k jednému výstrelu, ktorému obeť podľahla – strela spôsobila zranenia srdca a pľúc, nezlučiteľné so životom,“ uviedol Spišiak. Motív vraždy zatiaľ nie je známy.
S Valkom sa 16. novembra rozlúčilo množstvo ľudí a osobností verejného života v Primaciálnom paláci v Bratislave. Premiérka Iveta Radičová sa v mene vlády Valkovi ospravedlnila za to, že nezabránila bezpráviu a útoku na jeho česť v roku 2006. Advokáta vtedy obvinili z vydierania a na niekoľko dní zavreli do cely, pričom vydieranie sa nepreukázalo a obvinenie neskôr zrušili. Valka popoludní v deň poslednej rozlúčky pochovali na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Valko sa občiansky aktivizoval počas nežnej revolúcie 1989. V roku 1990 sa stal podpredsedom federálnej Snemovne ľudu, v roku 1992 bol predsedom Ústavného súdu ČSFR. Od roku 1993 bol advokátom, počas svojej kariéry zastupoval napríklad spisovateľa Ľubomíra Feldeka v spore s Dušanom Slobodníkom, ministra financií Ivana Mikloša v spore s expremiérom Robertom Ficom či Slovenský plynárenský priemysel v spore o Duckého zmenky.
Polícia už pred časom potvrdila, že zbraň značky Sig Sauer, ktorú polícia našla v dome zavraždeného advokáta Ernesta Valka, nebola vražednou zbraňou. Preukázala to kriminalistická expertíza, informovala hovorkyňa Prezídia PZ Andrea Dobiášová. Túto zbraň mal Ernest Valko v legálnej držbe. "V súvislosti s vyhodnocovaním zaistených stôp, a v súvislosti s výpoveďami svedkov naďalej prebiehajú procesné úkony priamo na mieste činu. Polícia vykonáva všetky potrebné úkony, aby bol tento prípad čo najskôr objasnený a páchateľ trestného činu odhalený," dodala Dobiášová.
Známeho slovenského právnika Ernesta Valka zastrelil doposiaľ neznámy páchateľ v pondelok 8. novembra vo večerných hodinách v jeho rodinnom dome v Limbachu. Policajný prezident Jaroslav Spišiak verejnosť informoval, že zastreleného advokáta našli jeho bývalá manželka a dcéra, ktoré hneď nahlásili udalosť na polícii. „Došlo k jednému výstrelu, ktorému obeť podľahla – strela spôsobila zranenia srdca a pľúc, nezlučiteľné so životom,“ uviedol Spišiak. Motív vraždy zatiaľ nie je známy.
S Valkom sa 16. novembra rozlúčilo množstvo ľudí a osobností verejného života v Primaciálnom paláci v Bratislave. Premiérka Iveta Radičová sa v mene vlády Valkovi ospravedlnila za to, že nezabránila bezpráviu a útoku na jeho česť v roku 2006. Advokáta vtedy obvinili z vydierania a na niekoľko dní zavreli do cely, pričom vydieranie sa nepreukázalo a obvinenie neskôr zrušili. Valka popoludní v deň poslednej rozlúčky pochovali na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Valko sa občiansky aktivizoval počas nežnej revolúcie 1989. V roku 1990 sa stal podpredsedom federálnej Snemovne ľudu, v roku 1992 bol predsedom Ústavného súdu ČSFR. Od roku 1993 bol advokátom, počas svojej kariéry zastupoval napríklad spisovateľa Ľubomíra Feldeka v spore s Dušanom Slobodníkom, ministra financií Ivana Mikloša v spore s expremiérom Robertom Ficom či Slovenský plynárenský priemysel v spore o Duckého zmenky.