Emil Machyna
ŽILINA/BRATISLAVA - Zástupcovia odborov možno v dohľadnej dobe vyhlásia generálny štrajk, aby tak dali najavo nespokojnosť s úsporným balíčkom stredopravej vlády premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS).
Pred novinármi to dnes pripustil predseda Odborového zväzu (OZ) Kovo Emil Machyna. Zväz podľa neho plánuje 2. decembra vyhlásiť štrajkovú pohotovosť, nasledovať by malo viacero protestných podujatí. Radičová odborárom odkázala, že je pripravená o problémoch rokovať.
Termín prípadného generálneho štrajku zatiaľ Machyna neuviedol.
"Ťažko to dnes odhadnúť. Treba to pripraviť, nie je to jednoduchá záležitosť. Treba osloviť všetkých ľudí, pripraviť podpisové akcie, množstvo materiálov, všetky konferencie všetkých podnikov zvolať, čiže je to časovo určitým spôsobom ohraničené a nedá sa to dnes rozhodnúť," povedal o možnom generálnom štrajku Machyna.
V nasledujúcom období odbory podľa neho pripravujú viacero menších nátlakových akcií, ich formu Machyna zatiaľ nespresnil. Nemali by to však byť protestné pochody, ktorými nespokojenci prejavili nesúhlas s balíčkom úsporných opatrení vlády v októbri. Do ulíc Košíc, Žiliny a Bratislavy vtedy vyšlo niekoľko tisíc ľudí. "Pochody sme už využili, teraz budeme robiť niečo iné, zasa tvrdšie veci, ktoré už bude cítiť aj verejnosť," dodal Machyna.
Radičová uznala právo vedenia OZ Kovo na vyhlásenie štrajkovej pohotovosti, uprednostňuje však pred ňou dialóg. "Zároveň však (premiérka) očakáva, že seriózny partner príde za rokovací stôl so serióznymi návrhmi na ochranu zamestnancov," napísal v stanovisku tlačový odbor Úradu vlády. Návrhy odborov siahnuť na peniaze Slovákov v druhom dôchodkovom pilieri či skrátiť pracovný čas na štyri dni sa predsedníčke vlády nepozdávajú.
Odbory dlhodobo kritizujú plánovaný dočasný nárast dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent alebo zámer zvýšiť niektoré spotrebné dane. Obávajú sa rastu cien a poklesu životnej úrovne, za vhodnejšie riešenie súčasnej ekonomickej situácie opakovane označili napríklad zavedenie progresívnej dane z príjmu.
Úsporné opatrenia Radičovej kabinetu by mali štátu na budúci rok priniesť dodatočných 770 miliónov eur, škrty vo výdavkoch by zas mali dosiahnuť zhruba 980 miliónov eur. Odborári sa obávajú tiež zmien v Zákonníku práce. Zamestnávatelia v uplynulých týždňoch napríklad navrhli spružnenie pracovného času, odbory sa zasa priklonili k jeho skráteniu. Zhoda nebola ani pri predĺžení skúšobnej doby či spojení výpovednej doby a odstupného. Odborári vyjadrili tiež obavy z oslabenia svojich práv.
"Ťažko to dnes odhadnúť. Treba to pripraviť, nie je to jednoduchá záležitosť. Treba osloviť všetkých ľudí, pripraviť podpisové akcie, množstvo materiálov, všetky konferencie všetkých podnikov zvolať, čiže je to časovo určitým spôsobom ohraničené a nedá sa to dnes rozhodnúť," povedal o možnom generálnom štrajku Machyna.
V nasledujúcom období odbory podľa neho pripravujú viacero menších nátlakových akcií, ich formu Machyna zatiaľ nespresnil. Nemali by to však byť protestné pochody, ktorými nespokojenci prejavili nesúhlas s balíčkom úsporných opatrení vlády v októbri. Do ulíc Košíc, Žiliny a Bratislavy vtedy vyšlo niekoľko tisíc ľudí. "Pochody sme už využili, teraz budeme robiť niečo iné, zasa tvrdšie veci, ktoré už bude cítiť aj verejnosť," dodal Machyna.
Radičová uznala právo vedenia OZ Kovo na vyhlásenie štrajkovej pohotovosti, uprednostňuje však pred ňou dialóg. "Zároveň však (premiérka) očakáva, že seriózny partner príde za rokovací stôl so serióznymi návrhmi na ochranu zamestnancov," napísal v stanovisku tlačový odbor Úradu vlády. Návrhy odborov siahnuť na peniaze Slovákov v druhom dôchodkovom pilieri či skrátiť pracovný čas na štyri dni sa predsedníčke vlády nepozdávajú.
Odbory dlhodobo kritizujú plánovaný dočasný nárast dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent alebo zámer zvýšiť niektoré spotrebné dane. Obávajú sa rastu cien a poklesu životnej úrovne, za vhodnejšie riešenie súčasnej ekonomickej situácie opakovane označili napríklad zavedenie progresívnej dane z príjmu.
Úsporné opatrenia Radičovej kabinetu by mali štátu na budúci rok priniesť dodatočných 770 miliónov eur, škrty vo výdavkoch by zas mali dosiahnuť zhruba 980 miliónov eur. Odborári sa obávajú tiež zmien v Zákonníku práce. Zamestnávatelia v uplynulých týždňoch napríklad navrhli spružnenie pracovného času, odbory sa zasa priklonili k jeho skráteniu. Zhoda nebola ani pri predĺžení skúšobnej doby či spojení výpovednej doby a odstupného. Odborári vyjadrili tiež obavy z oslabenia svojich práv.
