Šéf parlamentu Richard Sulík (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Ak by Írsko požiadalo o finančnú pomoc z eurovalu, predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) a šéf parlamentu Richard Sulík by s jej schválením nesúhlasil.
"Ja by som to neschválil, ale obávam sa, že sme v nejakom zmluvnom záväzku. Čiže, asi budeme musieť zaplatiť," povedal Sulík pod dnešnom rokovaní vlády, kam prišiel predložiť návrh na zníženie nákladov na poslancov.
Európsky fond finančnej stability tzv. euroval vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Tieto záruky sú určené na prípadnú pomoc niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur. Prípadná finančná pomoc z eurovalu pre Írsko, by mohla dosiahnuť sumu 45 až 90 mld. eur v závislosti od rozsahu podpory, ktorú bude Dublin potrebovať pre svoje banky. Slovenský podiel na pomoci Írsku by bol okolo 300 miliónov eur. "To je 15-krát viac ako rozpočet národnej rady," zhodnotil Sulík. Podľa neho by z tých peňazí mohol byť "desaťkrát úplne luxusne dostavaný Bratislavský hrad." Sulík si myslí, že Slovensko bude platiť za zlé šafárenie iných európskych vlád, či ich riskovanie. "V Írsku to bolo skôr, že išli do toho rizika. My teraz budeme pod rúškom solidarity za to platiť. No ale tak, keď sú raz také pravidlá...," zhodnotil. Podľa neho Grécko, na rozdiel od Írska, malo desaťročia nezodpovednú vládu. "Írsko nie je tento prípad. Ale oni mali obrovské straty z nedobrých investícií, len nerozumiem, čo má s tým Slovensko," povedal Sulík.
Slovensko bude Írsku ručiť, ale Sulík si myslí, že o peniaze naša krajina predsa len príde. "Na to by som sa dvakrát nespoliehal, že fyzicky peniaze neodídu. Jasne, budeme ručiť, ale ide to do štátneho dlhu," povedal. Dodal, že tieto peniaze by sme mohli využiť iným spôsobom, napríklad na zníženie nášho dlhu. "Tristo miliónov eur to je napríklad dve percentá dane z príjmu. Mohli sme mať nie 19, ale 17 percentnú daň z príjmu. Nepodceňoval by som to," skonštatoval Sulík.
Špekulácie, že Írsko rokuje s Európskou úniou (EÚ) o poskytnutí medzinárodnej finančnej pomoci z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), ktorý je na Slovensku známy ako euroval, sa vystupňovali po tom, čo sa náklady na financovanie írskeho dlhu tento týždeň vyšplhali na nové rekordy. Ministri financií únie sa v utorok dohodli, že spoločná misia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu navštívi tento týždeň Írsko, aby zhodnotila zdravie štátnych financií a bánk krajiny. Pri aktivácii eurovalu by svojim podielom muselo prispieť aj Slovensko. Muselo by poskytnúť záruky na pôžičky problémovým štátom. Reálne by sa tak peniaze vyplácali až vtedy, ak by problémové krajiny neboli schopné tieto pôžičky splácať.
Európsky fond finančnej stability tzv. euroval vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Tieto záruky sú určené na prípadnú pomoc niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur. Prípadná finančná pomoc z eurovalu pre Írsko, by mohla dosiahnuť sumu 45 až 90 mld. eur v závislosti od rozsahu podpory, ktorú bude Dublin potrebovať pre svoje banky. Slovenský podiel na pomoci Írsku by bol okolo 300 miliónov eur. "To je 15-krát viac ako rozpočet národnej rady," zhodnotil Sulík. Podľa neho by z tých peňazí mohol byť "desaťkrát úplne luxusne dostavaný Bratislavský hrad." Sulík si myslí, že Slovensko bude platiť za zlé šafárenie iných európskych vlád, či ich riskovanie. "V Írsku to bolo skôr, že išli do toho rizika. My teraz budeme pod rúškom solidarity za to platiť. No ale tak, keď sú raz také pravidlá...," zhodnotil. Podľa neho Grécko, na rozdiel od Írska, malo desaťročia nezodpovednú vládu. "Írsko nie je tento prípad. Ale oni mali obrovské straty z nedobrých investícií, len nerozumiem, čo má s tým Slovensko," povedal Sulík.
Slovensko bude Írsku ručiť, ale Sulík si myslí, že o peniaze naša krajina predsa len príde. "Na to by som sa dvakrát nespoliehal, že fyzicky peniaze neodídu. Jasne, budeme ručiť, ale ide to do štátneho dlhu," povedal. Dodal, že tieto peniaze by sme mohli využiť iným spôsobom, napríklad na zníženie nášho dlhu. "Tristo miliónov eur to je napríklad dve percentá dane z príjmu. Mohli sme mať nie 19, ale 17 percentnú daň z príjmu. Nepodceňoval by som to," skonštatoval Sulík.
Špekulácie, že Írsko rokuje s Európskou úniou (EÚ) o poskytnutí medzinárodnej finančnej pomoci z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), ktorý je na Slovensku známy ako euroval, sa vystupňovali po tom, čo sa náklady na financovanie írskeho dlhu tento týždeň vyšplhali na nové rekordy. Ministri financií únie sa v utorok dohodli, že spoločná misia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu navštívi tento týždeň Írsko, aby zhodnotila zdravie štátnych financií a bánk krajiny. Pri aktivácii eurovalu by svojim podielom muselo prispieť aj Slovensko. Muselo by poskytnúť záruky na pôžičky problémovým štátom. Reálne by sa tak peniaze vyplácali až vtedy, ak by problémové krajiny neboli schopné tieto pôžičky splácať.
