Richard Sulík (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Zrušme tajnú voľbu v parlamente, opakoval dnes v relácii STV O päť minút dvanásť predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). Myslí si, že to nie je to dobrý nástroj voľby. "Je to živná pôda pre rôzne politické hry. Som presvedčený, že naši voliči, tí ktorí volili SaS, majú nárok na to, aby vedeli za koho budeme hlasovať, aby sme sa nemohli skrývať za tajnosť voľby," vyhlásil Sulík.
Podľa neho má úplne iný zmysel tajnosť voľby voličov v parlamentných voľbách. "Poslanci sú platení z peňazí daňových poplatníkov a títo daňoví poplatníci majú právo na to, aby vedeli, v každom jednom prípade, kto ako hlasoval," zdôraznil. Sulík potvrdil, že aj v ďalšom kole tajnej voľby generálneho prokurátora budú mať poslanci možnosť fotiť si svoj hlasovací lístok, ak to uznajú za vhodné - on si ho odfotí.
Iný názor má bývalý predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Slová Sulíka považuje za dôkaz, že nevníma, čo je parlamentarizmus a ústavnosť. Tajnú voľbu považuje za základný princíp parlamentnej demokracie všade vo svete. Fotenie volebných lístkov podľa neho negatívne sprevádzalo tajnú voľbu generálneho prokurátora. "To je tak trošku zneváženie ústavného inštitútu slobodnej voľby a slobodného výkonu mandátu poslanca," dodal.
Z prostredia najsilnejšej opozičnej strany možno nevzíde v ďalšej voľbe generálneho prokurátora žiadny kandidát. "My dnes ani neviem, či budeme vôbec niekoho navrhovať. Táto mašinéria moci, ktorá sa tu spustila v podobe veľmi komplikovanej šesťkoalície ukazuje, že kohokoľvek a akýmkoľvek štandardným, parlamentným, ústavným spôsobom by sme sa snažili ponúknuť a baviť sa o širokom politickom konsenze, je to dopredu pravdepodobne odsúdené na neúspech," uviedol. Počkáme si preto s čím prídu buď poslanci alebo politické strany. Ak sa nejaký ich poslanec rozhodne v ďalšej voľbe navrhnúť kandidáta, budú to považovať za vyjadrenie jeho slobodnej vôle. Klub dá poslancom voľnú ruku aj pri samotnej voľbe. Paška nebude nominovať nikoho, považuje to za zbytočné míňanie energie. Prípadnému kandidátovi, s ktorým by prišiel niekto zo Smer-SD, by podľa Pašku možno viac poškodili, než pomohli.
SaS pripúšťa, že koaličným partnerom pred druhou voľbou navrhne svojho kandidáta. Urobili by to počas rokovania pracovnej skupiny, ktorá bude opäť fungovať, aby koalícia našla spoločného kandidáta. "Zvažujeme, či do tejto pracovnej skupiny v súlade s koaličnou dohodou navrhneme aj my nejakého alebo nejakých kandidátov," povedal predseda SaS. Posledný možný deň nominácii kandidáta na post generálneho prokurátora je 22. novembra, 15. novembra chce o tejto otázke rokovať Koaličná rada.
Komisia pracovala aj pred prvou voľbou generálneho prokurátora, ale podľa Sulíka sa tri týždne schádzala nadarmo. Jej činnosť mala zablokovať SDKÚ-DS. SDKÚ-DS tejto komisii na jednej strane ani nenavrhla žiadneho kandidáta, ani pani Žitňanská nemala mandát súhlasiť s niektorým s navrhovaných kandidátov, uviedol Sulík. Napokon, keď nedospeli k spoločnému kandidátovi, navrhol predseda Most-Híd Béla Bugár, aby podporili kandidáta Jany Dubovcovej (SDKÚ-DS) Jána Hrivnáka. "Čo ale Mikuláš Dzurinda odmietol, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov," konštatoval Sulík.
Iný názor má bývalý predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Slová Sulíka považuje za dôkaz, že nevníma, čo je parlamentarizmus a ústavnosť. Tajnú voľbu považuje za základný princíp parlamentnej demokracie všade vo svete. Fotenie volebných lístkov podľa neho negatívne sprevádzalo tajnú voľbu generálneho prokurátora. "To je tak trošku zneváženie ústavného inštitútu slobodnej voľby a slobodného výkonu mandátu poslanca," dodal.
Z prostredia najsilnejšej opozičnej strany možno nevzíde v ďalšej voľbe generálneho prokurátora žiadny kandidát. "My dnes ani neviem, či budeme vôbec niekoho navrhovať. Táto mašinéria moci, ktorá sa tu spustila v podobe veľmi komplikovanej šesťkoalície ukazuje, že kohokoľvek a akýmkoľvek štandardným, parlamentným, ústavným spôsobom by sme sa snažili ponúknuť a baviť sa o širokom politickom konsenze, je to dopredu pravdepodobne odsúdené na neúspech," uviedol. Počkáme si preto s čím prídu buď poslanci alebo politické strany. Ak sa nejaký ich poslanec rozhodne v ďalšej voľbe navrhnúť kandidáta, budú to považovať za vyjadrenie jeho slobodnej vôle. Klub dá poslancom voľnú ruku aj pri samotnej voľbe. Paška nebude nominovať nikoho, považuje to za zbytočné míňanie energie. Prípadnému kandidátovi, s ktorým by prišiel niekto zo Smer-SD, by podľa Pašku možno viac poškodili, než pomohli.
SaS pripúšťa, že koaličným partnerom pred druhou voľbou navrhne svojho kandidáta. Urobili by to počas rokovania pracovnej skupiny, ktorá bude opäť fungovať, aby koalícia našla spoločného kandidáta. "Zvažujeme, či do tejto pracovnej skupiny v súlade s koaličnou dohodou navrhneme aj my nejakého alebo nejakých kandidátov," povedal predseda SaS. Posledný možný deň nominácii kandidáta na post generálneho prokurátora je 22. novembra, 15. novembra chce o tejto otázke rokovať Koaličná rada.
Komisia pracovala aj pred prvou voľbou generálneho prokurátora, ale podľa Sulíka sa tri týždne schádzala nadarmo. Jej činnosť mala zablokovať SDKÚ-DS. SDKÚ-DS tejto komisii na jednej strane ani nenavrhla žiadneho kandidáta, ani pani Žitňanská nemala mandát súhlasiť s niektorým s navrhovaných kandidátov, uviedol Sulík. Napokon, keď nedospeli k spoločnému kandidátovi, navrhol predseda Most-Híd Béla Bugár, aby podporili kandidáta Jany Dubovcovej (SDKÚ-DS) Jána Hrivnáka. "Čo ale Mikuláš Dzurinda odmietol, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov," konštatoval Sulík.
