Ilustračné foto
BRATISLAVA - Diaľnica D1 je najstaršou, najdlhšou a v niektorých úsekoch tiež najvyťaženejšou českou diaľnicou. Dlhý čas bola taktiež jedinou dlhšou súvislou diaľničnou stavbou v bývalom Československu.
Pred 30 rokmi, 8. novembra 1980, boli otvorené posledné chýbajúce úseky D1 medzi Prahou a Brnom a zároveň aj zostávajúce časti D2 z Brna do Bratislavy. Diaľnica, ktorá merala 317 kilometrov, sa tak po desaťročiach príprav a výstavby stala skutočnou cestnou "chrbticou" vtedajšej federácie.
Výstavba súčasnej českej D1 sa začala v septembri 1967 "pražským" úsekom Spořilov - Čestlice. Po desaťročiach tak došlo k naplneniu niekdajších plánov na vybudovanie chrbtovej diaľnice naprieč vtedajším Československom, ktoré však prerušila druhá svetová vojna a následne ukončila povojnová politická situácia. Stavba diaľnice D1 bola totiž schválená už 4. novembra 1938 a predpokladala diaľničné prepojenie Prahy a Podkarpatskej Rusi. So stavbou sa začalo 2. mája 1939, ale práce boli prerušené vojnou.
Po vojne bola stavba v obmedzenom rozsahu obnovená, v roku 1950 však bola opäť zastavená. V roku 1963 schválila vláda koncepciu dlhodobého rozvoja cestnej a diaľničnej siete, ktorá mala mať celkovo 1711 kilometrov (vrátane Slovenska). Chrbticou bola práve diaľnica D1 v dĺžke 712 kilometrov, ktorá na rozdiel od dneška mala od Brna pokračovať cez Uherské Hradište na Slovensko až do Košíc.
Po rozpade federácie bola trasa českej D1 odklonená od Brna na Ostravu s ukončením pri Lipníku nad Bečvou. Poslednou zmenou bolo rozhodnutie, že sa na D1 zmení aj budovaná D47 spájajúca Lipník nad Bečvou s Ostravou a poľskou hranicou. Celkovo tak D1 dosiahne dĺžku 377 kilometrov.
Výstavba súčasnej českej D1 sa začala v septembri 1967 "pražským" úsekom Spořilov - Čestlice. Po desaťročiach tak došlo k naplneniu niekdajších plánov na vybudovanie chrbtovej diaľnice naprieč vtedajším Československom, ktoré však prerušila druhá svetová vojna a následne ukončila povojnová politická situácia. Stavba diaľnice D1 bola totiž schválená už 4. novembra 1938 a predpokladala diaľničné prepojenie Prahy a Podkarpatskej Rusi. So stavbou sa začalo 2. mája 1939, ale práce boli prerušené vojnou.
Po vojne bola stavba v obmedzenom rozsahu obnovená, v roku 1950 však bola opäť zastavená. V roku 1963 schválila vláda koncepciu dlhodobého rozvoja cestnej a diaľničnej siete, ktorá mala mať celkovo 1711 kilometrov (vrátane Slovenska). Chrbticou bola práve diaľnica D1 v dĺžke 712 kilometrov, ktorá na rozdiel od dneška mala od Brna pokračovať cez Uherské Hradište na Slovensko až do Košíc.
Po rozpade federácie bola trasa českej D1 odklonená od Brna na Ostravu s ukončením pri Lipníku nad Bečvou. Poslednou zmenou bolo rozhodnutie, že sa na D1 zmení aj budovaná D47 spájajúca Lipník nad Bečvou s Ostravou a poľskou hranicou. Celkovo tak D1 dosiahne dĺžku 377 kilometrov.
