Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda
BRATISLAVA - Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česko by mali do dvoch mesiacov predstaviť možnosti zlúčenia zastupiteľských úradov jednotlivých štátov v zahraničí. Zástupcovia všetkých štyroch krajín sa na tom dohodli na dnešnom neformálnom rokovaní Vyšehradskej štvorky (V4). Od spájania konzulátov či ambasád sa očakáva šetrenie peňazí.
Štáty V4 už otvorili spoločné zastupiteľstvo v juhoafrickom Kapskom Meste, členovia zoskupenia sa dohodli, že pri poskytovaní konzulárnych služieb sa v ňom budú striedať. "Pokúsime sa nájsť prienik spoločných záujmov, ako tento pilotný projekt prípadne rozvinúť tak, aby naša diplomatická a konzulárna služba bola efektívnejšia," povedal slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.
Do polovice novembra by sa mali podľa Dzurindu členovia V4 navzájom informovať o svojich požiadavkách a ponukách na zastupovanie v zahraničí. Predstavitelia jednotlivých krajín pri rozhovoroch vraj tiež zdôrazňovali, že je nevyhnutné prihliadať na to, či prípadné spojenie zastupiteľstiev reálne zníži náklady na ich prácu.
Občania Slovenska sa môžu v zahraničí obrátiť napríklad so žiadosťou o pomoc na zhruba 90 slovenských veľvyslanectiev, konzulátov či misií. Ročne si ich prevádzka vyžiada asi 64,78 milióna eur, čo je približne 60 percent z celkových zdrojov ministerstva zahraničných vecí. Zástupcovia štátov V4 diskutovali v Bratislave aj o energetickej bezpečnosti. Potreba diverzifikácie zdrojov sa dostala do pozornosti európskej politiky po tom, čo Slovensko minulý rok pre spory medzi Ruskom a Ukrajinou čelilo výpadku dodávok plynu.
Potreba spolupráce krajín pri zabezpečení dodávok energií sa stala tiež predmetom jedného z panelov bezpečnostnej konferencie Globsec, na ktorej sa zástupcovia V4 dnes v Bratislave zúčastnili.
Budúcoročné maďarské a poľské predsedníctvo Európskej únie by malo podľa Dzurindu posilniť dôležitosť energetickej bezpečnosti. "Ich predsedníctva prichádzajú v kľúčovo dôležitom období pre formovanie energetickej politiky Európskej únie a sme presvedčení, že formát V4 alebo V4+ sa preukázal byť veľmi užitočný pri poskytovaní podpory pre budúce predsedníctva," poznamenal. Na spoluprácu Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska v Bruseli vyzýval aj český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.
"Musíme dosiahnuť v Bruseli, aby sme vytvorili systém, ktorý bude ako rošt, taká sieť pre krízové situácie, takže budeme mať prepojenia od poľských prístavov, kadiaľ môže tiecť plyn, z chorvátskych prístavov na juhu," poznamenal Schwarzenberg, podľa ktorého by sa mala tiež zintenzívniť snaha na projekte plynovodu Nabucco. Ten má priviesť do Európy plyn zo strednej Ázie. "Nemáme silnú podporu Európskej únie pre projekt Nabucco. Sme leniví, nie sme dostatočne aktívni," tvrdil Schwarzenberg. V diskusii zameranej na Vyšehradskú štvorku vystúpil aj maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi a štátny tajomník poľského ministerstva zahraničných vecí Mikolaj Dowgielewicz.
Do polovice novembra by sa mali podľa Dzurindu členovia V4 navzájom informovať o svojich požiadavkách a ponukách na zastupovanie v zahraničí. Predstavitelia jednotlivých krajín pri rozhovoroch vraj tiež zdôrazňovali, že je nevyhnutné prihliadať na to, či prípadné spojenie zastupiteľstiev reálne zníži náklady na ich prácu.
Občania Slovenska sa môžu v zahraničí obrátiť napríklad so žiadosťou o pomoc na zhruba 90 slovenských veľvyslanectiev, konzulátov či misií. Ročne si ich prevádzka vyžiada asi 64,78 milióna eur, čo je približne 60 percent z celkových zdrojov ministerstva zahraničných vecí. Zástupcovia štátov V4 diskutovali v Bratislave aj o energetickej bezpečnosti. Potreba diverzifikácie zdrojov sa dostala do pozornosti európskej politiky po tom, čo Slovensko minulý rok pre spory medzi Ruskom a Ukrajinou čelilo výpadku dodávok plynu.
Potreba spolupráce krajín pri zabezpečení dodávok energií sa stala tiež predmetom jedného z panelov bezpečnostnej konferencie Globsec, na ktorej sa zástupcovia V4 dnes v Bratislave zúčastnili.
Budúcoročné maďarské a poľské predsedníctvo Európskej únie by malo podľa Dzurindu posilniť dôležitosť energetickej bezpečnosti. "Ich predsedníctva prichádzajú v kľúčovo dôležitom období pre formovanie energetickej politiky Európskej únie a sme presvedčení, že formát V4 alebo V4+ sa preukázal byť veľmi užitočný pri poskytovaní podpory pre budúce predsedníctva," poznamenal. Na spoluprácu Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska v Bruseli vyzýval aj český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.
"Musíme dosiahnuť v Bruseli, aby sme vytvorili systém, ktorý bude ako rošt, taká sieť pre krízové situácie, takže budeme mať prepojenia od poľských prístavov, kadiaľ môže tiecť plyn, z chorvátskych prístavov na juhu," poznamenal Schwarzenberg, podľa ktorého by sa mala tiež zintenzívniť snaha na projekte plynovodu Nabucco. Ten má priviesť do Európy plyn zo strednej Ázie. "Nemáme silnú podporu Európskej únie pre projekt Nabucco. Sme leniví, nie sme dostatočne aktívni," tvrdil Schwarzenberg. V diskusii zameranej na Vyšehradskú štvorku vystúpil aj maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi a štátny tajomník poľského ministerstva zahraničných vecí Mikolaj Dowgielewicz.
