Ilustračné foto
BRATISLAVA - Na sobotňajšie referendum o zúžení poslaneckej imunity či zrušení koncesionárskych poplatkov pravdepodobne nepríde potrebný počet hlasujúcich. Najnovší prieskum agentúry Focus ukázal, že plebiscitu sa určite zúčastní len asi desatina hlasujúcich, celková účasť podľa spoločnosti nepresiahne 20 percent.
Referendum by tak nebolo platné, keďže by sa ho nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.
"Podľa zistení zo začiatku septembra je len desatina (10,4 percenta) respondentov naisto rozhodnutá zúčastniť sa predmetného referenda," uviedol Focus.
Analytici už skôr odhadovali, že hranica účasti bude výrazne pod 50 percentami. Ako dôvod uviedli vlažný postoj väčšiny politikov k plebiscitu či slabú mobilizáciu voličov. Niektorí odborníci tvrdili, že 50 percentnú hranicu účasti je potrebné znížiť. Petičnú akciu na vyhlásenie referenda iniciovala vládna Sloboda a Solidarita (SaS). Opozícia jej vyčítala, že zbieranie podpisov využila na zviditeľnenie sa pred júnovými parlamentnými voľbami. Kritici SaS tiež vytkli, že do ústrednej komisie pre referendum nenominovala svojich zástupcov. Jednotný postoj k ľudovému hlasovaniu nie je ani v samotnej vládnej koalícii.
Hoci veľká časť Slovákov svoj názor vyjadriť pravdepodobne nepríde, respondenti väčšinu referendových otázok v ankete schválili. Päť zo šiestich otázok by podľa Focusu v plebiscite prešlo, keby nebola ústavou určená podmienka účasti. Najviac respondentov, ktorí odpovedali nezávisle na tom, či sa hlasovania 18. septembra zúčastnia, súhlasilo s tým, aby sa znížil počet poslancov. Za zúženie zákonodarného zboru zo 150 na 100 členov sa vyjadrilo viac ako 86 percent účastníkov ankety. Výraznú podporu získalo tiež obmedzenie poslaneckej imunity či cenový limit pre kúpu vládnych limuzín.
Za zrušenie poplatkov verejnoprávnym médiám sa vyslovili takmer tri štvrtiny respondentov. Opýtaní podporili aj možnosť voliť poslancov národného a Európskeho parlamentu cez internet. Naopak návrh odobrať verejným funkcionárom právo na povinné uverejnenie ich reakcie na články v tlači by súhlas nezískal. V ankete ho podporilo len 44 percent opýtaných. Focus uskutočnil prieskum od 31. augusta do 7. septembra a zúčastnilo sa ho 1040 respondentov vo veku nad 18 rokov.
Analytici už skôr odhadovali, že hranica účasti bude výrazne pod 50 percentami. Ako dôvod uviedli vlažný postoj väčšiny politikov k plebiscitu či slabú mobilizáciu voličov. Niektorí odborníci tvrdili, že 50 percentnú hranicu účasti je potrebné znížiť. Petičnú akciu na vyhlásenie referenda iniciovala vládna Sloboda a Solidarita (SaS). Opozícia jej vyčítala, že zbieranie podpisov využila na zviditeľnenie sa pred júnovými parlamentnými voľbami. Kritici SaS tiež vytkli, že do ústrednej komisie pre referendum nenominovala svojich zástupcov. Jednotný postoj k ľudovému hlasovaniu nie je ani v samotnej vládnej koalícii.
Hoci veľká časť Slovákov svoj názor vyjadriť pravdepodobne nepríde, respondenti väčšinu referendových otázok v ankete schválili. Päť zo šiestich otázok by podľa Focusu v plebiscite prešlo, keby nebola ústavou určená podmienka účasti. Najviac respondentov, ktorí odpovedali nezávisle na tom, či sa hlasovania 18. septembra zúčastnia, súhlasilo s tým, aby sa znížil počet poslancov. Za zúženie zákonodarného zboru zo 150 na 100 členov sa vyjadrilo viac ako 86 percent účastníkov ankety. Výraznú podporu získalo tiež obmedzenie poslaneckej imunity či cenový limit pre kúpu vládnych limuzín.
Za zrušenie poplatkov verejnoprávnym médiám sa vyslovili takmer tri štvrtiny respondentov. Opýtaní podporili aj možnosť voliť poslancov národného a Európskeho parlamentu cez internet. Naopak návrh odobrať verejným funkcionárom právo na povinné uverejnenie ich reakcie na články v tlači by súhlas nezískal. V ankete ho podporilo len 44 percent opýtaných. Focus uskutočnil prieskum od 31. augusta do 7. septembra a zúčastnilo sa ho 1040 respondentov vo veku nad 18 rokov.
