BRATISLAVA - Bratislavská detská nemocnica, ktorá patrí do trojice slovenských lôžkových zariadení zameraných špeciálne na najmenších pacientov, zaznamenala v lete nárast počtu úrazov aj v tomto roku. Jedným z dôvodov je zrejme to, že počas prázdnin majú deti viac voľnosti a dospelí na ne menej dohliadajú.
Novinárom to dnes povedal primár oddelenia intenzívnej medicíny nemocnice Jozef Köppl. Dve deti sa zachrániť nepodarilo, obe sa pritom zranili doma. "V lete býva viacej úrazov. Asi to súvisí s tým, že deti sú menej pod dozorom v priebehu letných mesiacoch. Toto leto sme mali 22 ťažkých úrazov, z toho dva boli smrteľné," povedal Köppl. Za celý minulý rok pritom na klinike hospitalizovali 55 detí s úrazmi. Malí pacienti sa podľa neho najčastejšie zranili na cestách.
"Či už sú to deti, ktoré utrpeli úraz ako pasažieri vozidla, alebo boli zrazení ako chodci a bicyklisti," poznamenal lekár. Deti ročne zavinia niekoľko stoviek nehôd a podľa zistení Detského fondu, ktorý organizuje kampane za bezpečnosť školákov, dve pätiny smrteľných úrazov detí vzniká práve na cestách. Zlý príklad pritom dávajú svojim ratolestiam mnohí dospelí, napríklad prebiehaním cez cestu mimo priechodov. Deti sa však zranili aj pri pádoch a športe.
Štvrtina úrazov, ktoré toto leto riešili lekári na bratislavských Kramároch, boli vážne. Úmrtím sa skončili dva. Jedno dieťa sa utopilo v domácom bazéne, ďalšie neprežilo zásah elektrickým prúdom. Práve domácnosti sú podľa odborníkov veľmi nebezpečným miestom, stáva sa tam väčšina smrteľných úrazov detí do päť rokov. Okrem malých detí sa podľa prednostu Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Tibora Šagáta najčastejšie zrania puberťáci.
"To riskovanie, to predvádzanie, ten adrenalín robí po tom neuvážené výkony, na ktoré nemajú," poznamenal. Deti sa však oveľa rýchlejšie dokážu uzdraviť. Dôvodom podľa Köppla je, že majú vysokú schopnosť potlačiť následky poranenia. "Táto schopnosť je v detskom veku výrazná, potom sa postupne stráca," povedal primár. "To isté poranenie, ktoré utrpí dieťa, ktoré má päť rokov a dospelý človek, 40-ročný, môže dopadnúť diametrálne odlišne," dodal. Preto vraj často aj sám býva veľmi prekvapený, keď sa po pol roku príde ukázať pacient, ktorý z kliniky odchádzal vo veľmi zlom stave.
