BRATISLAVA - Stredoázijský Uzbekistan drží viac ako tri mesiace vo väzbe slovenského podnikateľa. Napísal to dnes denník Sme. Predsedu dozornej rady šalianskej firmy Synecta Holding Zdeněka Buriánka tamojšie úrady podozrievajú z bližšie nespresneného "služobného podvodu veľmi veľkého rozsahu", jeho manželka je naopak presvedčená, že je nevinný.
O prípade podľa Sme vie aj ministerstvo zahraničných vecí, nechcelo ho však bližšie komentovať. "Máme záujem na pozitívnom vyriešení prípadu, avšak vzhľadom na súčasný vývoj situácie považujeme akýkoľvek mediálny ohlas za kontraproduktívny," uviedlo pre Sme ministerstvo zahraničných vecí. O podnikateľovom prepustení v Uzbekistane rokoval aj predstaviteľ EÚ pre strednú Áziu Pierre Morel, uviedlo Sme.
Synecta Holding v Uzbekistane ako člen medzinárodného konzorcia získala zákazku na modernizáciu paroplynovej elektrárne v metropole Taškent. Buriánka podľa denníka zadržali v máji na rokovaniach so štátnou akciovou spoločnosť Uzbekenergo. Podnikateľova manželka Adriana Buriánková tvrdila, že firma a neskôr aj uzbecká národná bezpečnostná služba žiadali zaplatenie pokuty 700.000 amerických dolárov (551.485,07 eur), pričom 200.000 dolárov (157.567,16 eur) už odišlo do Uzbekistanu.
Buriánková dúfa, že jej manžela by mohli prepustiť pri príležitosti plánovanej októbrovej návštevy uzbeckého prezidenta Islama Karimova v Bratislave. Honorárny konzul stredoázijskej krajiny a exminister hospodárstva Ľudovít Černák verí, že sa tak stane ešte skôr. "Je to vec dvoch podnikateľských subjektov. Uzbecké štátne orgány postupovali podľa právnych noriem, ktoré sú podobné európskym. Myslím, že zadržaného pustia hneď, ako sa mimosúdne dohodnú, a to bude skôr ako návšteva," citoval ho denník. Černák však tvrdil, že Synecta nepostupovala vždy korektne, údajne podľa neho predložila Uzbekenergu nepravé potvrdenie z banky.
"Chceli udržať trojmiliardový projekt, na ktorý, ako vysvitlo, nie sú dostatočne kapitálovo silní," poznamenal. Buriánková naopak tvrdila, že od falošného dokumentu sa ešte v roku 2009 dištancovali všetci partneri vrátane Uzbekenerga. Sme poznamenalo, že práve toto mohlo byť dôvodom zadržania slovenského podnikateľa. Uzbekistan získal nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Prezident Karimov odvtedy vládne v krajine tvrdou rukou, režim je silne diktátorský ešte aj na stredoázijské pomery. Vo voľbách sa o hlasy voličov uchádzajú len provládni kandidáti, oficiálna opozícia neexistuje a kritici končia často vo väzení.
