Ilustračné foto (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Piati členovia Súdnej rady, vrcholného orgánu sudcov, by z nej zrejme mali odísť pre konflikt záujmov. Zmenu podmienok pre účasť v rade dnes navrhla vláda. Súdna rada je najvýznamnejší orgán sudcov, ktorý okrem iného volí a odvoláva predsedu Najvyššieho súdu. Rada už v minulosti zamýšľanú úpravu zákona kritizovala.
Zmena sa má týkať piatich predsedov okresných a krajských súdov v Bratislave, Prešove a Trnave. Podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) sú v konflikte záujmov. Vymenúva a odvoláva ich práve minister spravodlivosti, ktorý tak podľa Žitňanskej môže ovplyvňovať rozhodovanie rady.
Piatim predsedom by posty v rade mali automaticky zaniknúť, ak sa sami nevzdajú jednej z funkcií do 30 dní od účinnosti zmien. Žitňanská dnes nepovedala, kto by ich mal v rade nahradiť. "Predstava ministerstva spravodlivosti je taká, aby členmi Súdnej rady bolo čo najmenej sudcov, pretože chceme dosiahnuť aj prostredníctvom zloženia Súdnej rady viac verejnej kontroly Súdnej rady," povedala Žitňanská. V súčasnosti väčšinu 18-člennej rady tvoria sudcovia, ktorých nominuje vláda, parlament, prezident a samotní sudcovia.
Ministerka novelu označila za prvý krok k nezávislej justícii. Súdna rada ju však považuje za protiústavnú a retroaktívnu. "Ide o neústavné zmeny, ktoré aj keby boli schválené parlamentom, skončia na Ústavnom súde SR," reagovala dnes rada. "Návrh novely zákona o Súdnej rade SR má iba jeden cieľ, a to zmeniť zloženie rady pred uplynutím riadneho funkčného obdobia," dodala. Jej členom totiž päťročné funkčné obdobie v rade vyplýva z ústavy a rovnaký čas majú zostať v čele súdov na základe výberových konaní. Všetci piati, ktorí by mali odstúpiť, pritom boli do rady zvolení v priebehu roku 2007. "Zákaz retroaktivity neplatí všeobecne ani v našom ústavnoprávnom poriadku," reagovala Žitňanská. Nové pravidlá sa podľa nej môžu vzťahovať na minulosť, ak to chce verejnosť.
Piati členovia rady, ktorí sú podľa nej v konflikte záujmov, však problém môžu riešiť aj odchodom z predsedníckych postov na súdoch. Odvolať ich môže aj samotná Žitňanská. "Pokiaľ budem mať zákonný dôvod na odvolanie predsedu súdu, pretože neplní svoje zákonom stanovené povinnosti, tak vtedy mám právo a povinnosť konať," uviedla.
Novelu, podľa ktorej tiež bude musieť rada rokovať verejne, ešte musí odobriť parlament a prezident. Ministerka v minulosti odmietla, že by zmeny mali smerovať k odvolaniu predsedu Súdnej rady a šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Väčšinu členov rady, ktorí majú odísť, totiž do čela súdov vymenoval Harabin ešte vo funkcii ministra spravodlivosti alebo exministerka Viera Petríková.
Piatim predsedom by posty v rade mali automaticky zaniknúť, ak sa sami nevzdajú jednej z funkcií do 30 dní od účinnosti zmien. Žitňanská dnes nepovedala, kto by ich mal v rade nahradiť. "Predstava ministerstva spravodlivosti je taká, aby členmi Súdnej rady bolo čo najmenej sudcov, pretože chceme dosiahnuť aj prostredníctvom zloženia Súdnej rady viac verejnej kontroly Súdnej rady," povedala Žitňanská. V súčasnosti väčšinu 18-člennej rady tvoria sudcovia, ktorých nominuje vláda, parlament, prezident a samotní sudcovia.
Ministerka novelu označila za prvý krok k nezávislej justícii. Súdna rada ju však považuje za protiústavnú a retroaktívnu. "Ide o neústavné zmeny, ktoré aj keby boli schválené parlamentom, skončia na Ústavnom súde SR," reagovala dnes rada. "Návrh novely zákona o Súdnej rade SR má iba jeden cieľ, a to zmeniť zloženie rady pred uplynutím riadneho funkčného obdobia," dodala. Jej členom totiž päťročné funkčné obdobie v rade vyplýva z ústavy a rovnaký čas majú zostať v čele súdov na základe výberových konaní. Všetci piati, ktorí by mali odstúpiť, pritom boli do rady zvolení v priebehu roku 2007. "Zákaz retroaktivity neplatí všeobecne ani v našom ústavnoprávnom poriadku," reagovala Žitňanská. Nové pravidlá sa podľa nej môžu vzťahovať na minulosť, ak to chce verejnosť.
Piati členovia rady, ktorí sú podľa nej v konflikte záujmov, však problém môžu riešiť aj odchodom z predsedníckych postov na súdoch. Odvolať ich môže aj samotná Žitňanská. "Pokiaľ budem mať zákonný dôvod na odvolanie predsedu súdu, pretože neplní svoje zákonom stanovené povinnosti, tak vtedy mám právo a povinnosť konať," uviedla.
Novelu, podľa ktorej tiež bude musieť rada rokovať verejne, ešte musí odobriť parlament a prezident. Ministerka v minulosti odmietla, že by zmeny mali smerovať k odvolaniu predsedu Súdnej rady a šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Väčšinu členov rady, ktorí majú odísť, totiž do čela súdov vymenoval Harabin ešte vo funkcii ministra spravodlivosti alebo exministerka Viera Petríková.
