Ilustračné foto
BRATISLAVA - Povodne, spôsobené silnými búrkami alebo dlhotrvajúcim dažďom, budú podľa odborníkov sužovať Slovensko aj v nasledujúcich rokoch. Ľudia by preto mali byť opatrnejší pri výbere pozemku na stavbu domu, cenné veci a zariadenie treba presťahovať na bezpečnejšie miesto. Povedal to klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško.
Zásadnú zmenu vo vývoji počasia v blízkej budúcnosti nepredpokladá, extrémy sú vraj výsledkom globálneho otepľovania.
Záplavy z búrok naposledy zasiahli hornú Nitru a severozápadné Slovensko; počas uplynulého víkendu zničili domy i cesty a vyžiadali si najmenej jeden ľudský život. Ničivé povodne z mája a júna, ktoré zas vyvolali dlhotrvajúce dažde, spôsobili škody po celom Slovensku za takmer 700 miliónov eur a pripravili o život viacero ľudí.
"Generácia, ktorá momentálne žije, by mala byť pripravená na to, že vývoj počasia v niektorých obdobiach asi nebude veľmi priaznivý," upozornil Faško. Poznamenal, že extrémy počasia spojené s ničivými povodňami, ktoré sprevádzali prvú dekádu 21. storočia v stredoeurópskom regióne, týmto rokom nekončia. "Vývoj nielen u nás, ale aj inde vo svete naznačuje, že pribúda výnimočných udalostí, ktoré majú katastrofické pozadie a dotýkajú sa stále väčšieho počtu ľudí," varoval. Jedny z najväčších monzúnových záplav v histórií už niekoľko týždňov trápia Pakistan, kde prišlo o život zhruba 1500 ľudí a milióny stratili strechu nad hlavou; Rusko, naopak, zápasí s rozsiahlymi lesnými požiarmi, spôsobenými vysokými teplotami a extrémnym suchom.
Faško nevylúčil, že Slovensko sa bude musieť v budúcnosti pripraviť na povodne z búrok, ako tomu bolo napríklad cez víkend v Žilinskom kraji, kde ich udrelo niekoľko po sebe. V obci Bzovík v krupinskom okrese zas v nedeľu napršalo 53 milimetrov zrážok, pričom 40 litrov na meter štvorcový spadlo v priebehu necelej hodiny. "Toto sa začína vyskytovať nielen na mnohých miestach, ale aj často. (...) Povodne sú veľmi rýchle a človek nemá čas nejako rozumne reagovať," dodal. Situáciu podľa neho zhoršujú aj na daždivé počasie netypické teploty.
Klimatológ pritom neočakáva zmenu počasia v najbližších rokoch ani v prípade celosvetovej dohody o výraznom obmedzení produkcie emisií skleníkových plynov. "Klimatický systém pracuje s určitou zotrvačnosťou," pripomenul. Obyvateľom rizikových oblastí preto odporúča, aby sa na povodne pripravili. "Miesta, ktoré voda zaplavila v posledných rokoch, môžu byť zaplavované aj v krátkej budúcnosti," upozornil. Ľudia by mali napríklad presťahovať zo suterénu kotly na plynové vykurovanie či elektrické bojlery; cennosti a drahé zariadenie je vhodné presunúť na bezpečnejšie miesta. Prispieť treba aj k prípadnej regulácii tokov.
Spoliehať sa nemožno ani na predpovede, keďže odhadnúť vývoj búrky je takmer nemožné. "Búrka sa vyvíja veľmi rýchlo, dosť ťažko je povedať presné miesto dopadu zrážok a ich koncentráciu," doplnil. Niekedy vraj môžu spadnúť do jedného potoka či rieky, inokedy sa rozdelia na viacero povodí.
Záplavy z búrok naposledy zasiahli hornú Nitru a severozápadné Slovensko; počas uplynulého víkendu zničili domy i cesty a vyžiadali si najmenej jeden ľudský život. Ničivé povodne z mája a júna, ktoré zas vyvolali dlhotrvajúce dažde, spôsobili škody po celom Slovensku za takmer 700 miliónov eur a pripravili o život viacero ľudí.
"Generácia, ktorá momentálne žije, by mala byť pripravená na to, že vývoj počasia v niektorých obdobiach asi nebude veľmi priaznivý," upozornil Faško. Poznamenal, že extrémy počasia spojené s ničivými povodňami, ktoré sprevádzali prvú dekádu 21. storočia v stredoeurópskom regióne, týmto rokom nekončia. "Vývoj nielen u nás, ale aj inde vo svete naznačuje, že pribúda výnimočných udalostí, ktoré majú katastrofické pozadie a dotýkajú sa stále väčšieho počtu ľudí," varoval. Jedny z najväčších monzúnových záplav v histórií už niekoľko týždňov trápia Pakistan, kde prišlo o život zhruba 1500 ľudí a milióny stratili strechu nad hlavou; Rusko, naopak, zápasí s rozsiahlymi lesnými požiarmi, spôsobenými vysokými teplotami a extrémnym suchom.
Faško nevylúčil, že Slovensko sa bude musieť v budúcnosti pripraviť na povodne z búrok, ako tomu bolo napríklad cez víkend v Žilinskom kraji, kde ich udrelo niekoľko po sebe. V obci Bzovík v krupinskom okrese zas v nedeľu napršalo 53 milimetrov zrážok, pričom 40 litrov na meter štvorcový spadlo v priebehu necelej hodiny. "Toto sa začína vyskytovať nielen na mnohých miestach, ale aj často. (...) Povodne sú veľmi rýchle a človek nemá čas nejako rozumne reagovať," dodal. Situáciu podľa neho zhoršujú aj na daždivé počasie netypické teploty.
Klimatológ pritom neočakáva zmenu počasia v najbližších rokoch ani v prípade celosvetovej dohody o výraznom obmedzení produkcie emisií skleníkových plynov. "Klimatický systém pracuje s určitou zotrvačnosťou," pripomenul. Obyvateľom rizikových oblastí preto odporúča, aby sa na povodne pripravili. "Miesta, ktoré voda zaplavila v posledných rokoch, môžu byť zaplavované aj v krátkej budúcnosti," upozornil. Ľudia by mali napríklad presťahovať zo suterénu kotly na plynové vykurovanie či elektrické bojlery; cennosti a drahé zariadenie je vhodné presunúť na bezpečnejšie miesta. Prispieť treba aj k prípadnej regulácii tokov.
Spoliehať sa nemožno ani na predpovede, keďže odhadnúť vývoj búrky je takmer nemožné. "Búrka sa vyvíja veľmi rýchlo, dosť ťažko je povedať presné miesto dopadu zrážok a ich koncentráciu," doplnil. Niekedy vraj môžu spadnúť do jedného potoka či rieky, inokedy sa rozdelia na viacero povodí.
