BRATISLAVA - Na humánne riešenie problému s túlavými zvieratami dnes upozornila mimovládna organizácia Sloboda zvierat.
"Keď nás niekto osloví, sme ochotní pomôcť, nájsť spôsob a čas," povedala dnes na tlačovej besede inšpektorka Slobody zvierat Romana Březinová. Ako uviedla, nestačí zvieratá len chytiť, ale je potrebné ich aj vykastrovať či sterilizovať. Inak hrozí, že do troch rokov tam bude opäť podobná situácia s túlavými zvieratami. "My sme špecifikovali projekt na tieto komunity, lebo odtiaľ ide najväčšie množstvo nekontrolovateľného rozmnožovania v určitej lokalite. Začali sme projekt ponúkať mestám a obciam," povedal Březinová. Uviedla, že Sloboda zvierat financuje zákroky len z darov. "Nemáme toľko finančných možností, aby sme mohli mestám a obciam čistiť tieto lokality bezplatne," povedala. Obce sa podľa nej v prípade výskytu túlavých zvierat obrátia na šarhov, ktorí svoju činnosť robia na živnosť. Podľa Březinovej však starostovia neoverujú, či odchytené zvieratá ponechávajú v 60 dennej karanténe. "Osud tých zvierat sa už potom nedá zistiť, ale podľa našich informácií je veľmi krutý a ich vraždenie je brutálne," povedala Březinová, ktorá tvrdí, že šarhovia zvieratá odvážajú do Krompách. "Tam je taká rómska časť a psy, brutálne zavraždené, končia Rómom v hrncoch," povedala.
Primátorka Krompách Iveta Rušinová uviedla, že nevie o tom, že by šarhovia do mesta nosili odchytené psy. "V Krompachoch Rómovia jedia psov, to je pravda," povedala starostka. Krompachy majú okolo 8,5 tis. obyvateľov a podľa primátorky nemajú rómske osady, ale niektoré ulice obývajú Rómovia. Starostka dodala, že miestni Rómovia kradnú psy aj z dvorov. "Tu je problém mať psa," dodala. Podľa Rušinovej v Krompachoch nemajú problém s túlavými zvieratami a za celý čas, čo je v úrade, si pamätá len na jeden prípad, keď mestskí policajti chytili túlavého psa, ktorého odviezli do útulku. Občas zahliadnu túlavého psa v lese, v okolí mesta. "V lese to riešia poľovníci," dodala Rušinová.
Projekt na riešenie nekontrolovateľného rozmnožovania psov v rómskych osadách, ktorý vypracovala Sloboda zvierat, spočíva v odchyte zvieraťa, v jeho prevoze do útulku, vo vyšetrení veterinárom, v zaočkovaní proti infekčným chorobám a besnote. Nasleduje kastrácia alebo sterilizácia a návrat do pôvodného prostredia. "Životaschopné jedince, ktoré treba len takto ošetriť, vraciame do rómskej komunity, čím zabezpečíme, že títo ľudia svojho psa majú pri sebe, nemajú tendenciu si zháňať nekastrované zviera. Nie je tam už potom taký predpoklad nekontrolovateľného rozmnožovania bezprizorných zvierat," informovala Březinová. Dodala, že takto ošetrené zvieratá vedia aj sledovať, lebo ich označujú čipmi a niekoľko rokov ich vedia aj revakcinovať a odčerviť. Projekt aplikovali v Bratislavskom samosprávnom kraji v obci Plavecký Štvrtok. Vedenie kraja naň prispelo sumou 2 000 eur a pripájajú sa aj ďalší sponzori.
