Ilustračné foto
BRATISLAVA - Slovensko ako jediný štát eurozóny neposkytne pôžičku zadlženému Grécku, finančnú pomoc dnes odmietol parlament. Národná rada naopak súhlasila s tým, aby sa krajina zapojila do takzvaného záchranného fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach. Poslanci pri oboch hlasovaniach rozhodli podľa odporúčaní stredopravej vlády premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS).
Pôžičku Grécku odmietlo 69 z 84 hlasujúcich poslancov. Proti boli všetci poslanci trojice vládnych strán SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd, pridala sa tiež pätica zákonodarcov opozičnej SNS. Finančnú pomoc Aténam podporil iba Anton Marcinčin z koaličného KDH, zvyšní členovia hnutia sa zdržali. Zástupcovia KDH sa ešte pred júnovými voľbami vyjadrovali v prospech pomoci Grékom. Poslanci opozičnej strany Smer-SD nehlasovali.
Bratislava mala pôvodne požičať Aténam 817,85 milióna eur, rámcovú dohodu o pomoci eurozóny Grécku podpísal ešte pred júnovými voľbami vtedajší minister financií Ján Počiatek (Smer-SD). Krajina však ňou mohla byť viazaná až po ratifikácii, čo si vyžadovalo súhlas parlamentu. Gréci majú dostať na prefinancovanie dlhov z medzinárodného záchranného balíka v najbližších troch rokoch 110 miliárd eur.
Postoj vlády k eurovalu a pôžičke Aténam obhajoval v pléne minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Kým pri gréckej pôžičke ide o reálne požičiavanie reálnych peňazí, ktoré nemáme (...), pri vale je to vlastne záruka, ktorá sa nebude musieť naplniť," povedal Mikloš. Bývalej vláde pod vedením Roberta Fica (Smer-SD) okrem iného vyčítal, že súhlasila s nevýhodnými podmienkami účasti Slovenska v záchrannom mechanizme.
Zapojenie Slovenska do ochranného eurovalu podporilo 140 zo 142 hlasujúcich zákonodarcov vrátane celého Smeru-SD. Proti sa vyslovil iba člen Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Ondrej Dostál, ktorý v pléne zastupuje poslanecký klub Most-Híd. Hlasovania sa zdržala bývalá podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová (SNS).
Absenciu poslancov Smeru-SD na hlasovaní o pôžičke Aténam zdôvodňoval Fico tým, že nechceli rozhodovať skôr, ako Európska komisia vydá stanovisko k plneniu záväzkov zo strany Grécka. "My sme žiadali o jednu jedinú vec. Počkajme na túto oficiálnu správu, ktorá má byť na začiatku septembra," vyhlásil pred novinármi expremiér Fico.
Atény sa výmenou za finančnú pomoc zaviazali zaviesť razantné úsporné opatrenia. Inšpekcia Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky nedávno dospela k záveru, že Grécko plní podmienky dohodnuté s medzinárodnými veriteľmi.
Členstvom v záchrannom mechanizme sa Slovensko zaväzuje garantovať v prípade potreby vyplatenie 4,37 miliardy eur z celkového balíka pomoci vo výške 750 miliárd eur. Samotná eurozóna má byť pripravená prispieť sumou 440 miliárd eur. Mechanizmus má zabrániť opakovaniu dlhovej krízy, do akej sa v uplynulom období dostalo Grécko.
Časť súčasnej koalície chcela rokovať v parlamente o pôžičke Grécku ešte pred voľbami v máji. Pre nedostatočnú účasť poslancov sa však schôdzu opakovane nepodarilo otvoriť a rozhodnutie sa odsunulo na nový parlament. Jednotný názor na pôžičku nemali v tom čase koaličné ani opozičné strany.
Bratislava mala pôvodne požičať Aténam 817,85 milióna eur, rámcovú dohodu o pomoci eurozóny Grécku podpísal ešte pred júnovými voľbami vtedajší minister financií Ján Počiatek (Smer-SD). Krajina však ňou mohla byť viazaná až po ratifikácii, čo si vyžadovalo súhlas parlamentu. Gréci majú dostať na prefinancovanie dlhov z medzinárodného záchranného balíka v najbližších troch rokoch 110 miliárd eur.
Postoj vlády k eurovalu a pôžičke Aténam obhajoval v pléne minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Kým pri gréckej pôžičke ide o reálne požičiavanie reálnych peňazí, ktoré nemáme (...), pri vale je to vlastne záruka, ktorá sa nebude musieť naplniť," povedal Mikloš. Bývalej vláde pod vedením Roberta Fica (Smer-SD) okrem iného vyčítal, že súhlasila s nevýhodnými podmienkami účasti Slovenska v záchrannom mechanizme.
Zapojenie Slovenska do ochranného eurovalu podporilo 140 zo 142 hlasujúcich zákonodarcov vrátane celého Smeru-SD. Proti sa vyslovil iba člen Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Ondrej Dostál, ktorý v pléne zastupuje poslanecký klub Most-Híd. Hlasovania sa zdržala bývalá podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová (SNS).
Absenciu poslancov Smeru-SD na hlasovaní o pôžičke Aténam zdôvodňoval Fico tým, že nechceli rozhodovať skôr, ako Európska komisia vydá stanovisko k plneniu záväzkov zo strany Grécka. "My sme žiadali o jednu jedinú vec. Počkajme na túto oficiálnu správu, ktorá má byť na začiatku septembra," vyhlásil pred novinármi expremiér Fico.
Atény sa výmenou za finančnú pomoc zaviazali zaviesť razantné úsporné opatrenia. Inšpekcia Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky nedávno dospela k záveru, že Grécko plní podmienky dohodnuté s medzinárodnými veriteľmi.
Členstvom v záchrannom mechanizme sa Slovensko zaväzuje garantovať v prípade potreby vyplatenie 4,37 miliardy eur z celkového balíka pomoci vo výške 750 miliárd eur. Samotná eurozóna má byť pripravená prispieť sumou 440 miliárd eur. Mechanizmus má zabrániť opakovaniu dlhovej krízy, do akej sa v uplynulom období dostalo Grécko.
Časť súčasnej koalície chcela rokovať v parlamente o pôžičke Grécku ešte pred voľbami v máji. Pre nedostatočnú účasť poslancov sa však schôdzu opakovane nepodarilo otvoriť a rozhodnutie sa odsunulo na nový parlament. Jednotný názor na pôžičku nemali v tom čase koaličné ani opozičné strany.
