BRATISLAVA - Príslušníci maďarskej, rómskej či rusínskej národnosti by mali mať možnosť hovoriť na úradoch rodným jazykom aj v obciach, kde menšina tvorí menej ako pätinu populácie. O zámere posilniť postavenie jazykov menšín dnes informoval podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd). Zdôraznil, že zmeny musí najprv odobriť koaličná rada. Súčasný zákon umožňuje používať menšinový jazyk v úradnom styku, ak v obci žije najmenej 20-percent príslušníkov menšiny.
Nové pravidlá používania jazykov menšín by sa podľa Chmela mohli odvíjať od odporúčania Európskej únie. Tá navrhuje, aby sa hranica súčasných 20 percent znížila na desať. Chmel poznamenal, že úprava by sa dotkla približne dvoch desiatok obcí; výrazne by pomohla najmä Rusínom, Nemcom či Rómom žijúcim na Slovensku.
Vicepremiér tiež navrhuje, aby zo sporného jazykového zákona vypadli pokuty vo výške od 100 do 5000 eur za porušenie jeho ustanovení. "Chceme, aby sa všetky tie veci, ktoré sa pokazili, dostali do normálneho stavu," poznamenal. Jazykový zákon sprísnila s účinnosťou od vlaňajšieho septembra vláda Roberta Fica (Smer-SD), norma vyvolala odpor maďarskej menšiny, zahraničných inštitúcií i maďarskej vlády. Slovensko neskôr spresnilo nejednoznačné ustanovenia zákona, na základe ktorých dnes možno pokutovať úrady, inštitúcie, firmy a podnikateľov.
Chmel presadzuje aj zrušenie novely zákona o dvojakom občianstve, podľa ktorej dnes úspešní žiadatelia o občianstvo iného štátu prídu až na výnimky o to slovenské. Normu prijal predchádzajúci kabinet po tom, čo Budapešť zjednodušila podmienky na zisk maďarského občianstva. Zmene slovenského zákona by mal podľa Chmela predchádzať podpis medzištátnej dohody s Maďarskom; Budapešť by sa v nej napríklad zaviazala, že nebude robiť aktívny nábor a občianstvo bude udeľovať individuálne. "Zatiaľ je to moja vízia či predstava takého dialogického charakteru," dodal.
Obe normy prispeli v predchádzajúcom období k zhoršeniu dlhodobo napätých slovensko-maďarských vzťahov. Vláda premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) označila ich zlepšenie za jednu zo svojich priorít.
Nový podpredseda vlády by mal v budúcnosti získať väčšie právomoci napríklad v oblasti národnostného školstva či kultúry. Na svojom úrade preto plánuje zriadiť odbory národnostných kultúr a školstva.
