Generálny prokurátor Dobroslav Trnka
BRATISLAVA - Generálny prokurátor Dobroslav Trnka nesúhlasí so zámerom novej vlády, aby rozpočet prokuratúry kontrolovalo ministerstvo spravodlivosti. Premiérke Ivete Radičovej (SDKÚ-DS) to povedal na dnešnom stretnutí. Zdôraznil, že prokuratúra má byť aj podľa ústavy nezávislá od ostatných úradov.
Zámer začleniť rozpočet prokuratúry i Najvyššieho súdu pod ministerstvo sa objavil v programových tézach novej vlády, ktoré sú podkladom pre vznikajúce programové vyhlásenie.
"Pani predsedníčke som vysvetlil, prečo má generálna prokuratúra samostatný rozpočet," povedal dnes novinárom Trnka. "Preto, lebo generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán, ministerstvá sú ústredné orgány štátnej správy, naše postavenie samostatné je zakotvené v ústave a tá samostatnosť je daná aj ekonomickou samostatnosťou," dodal. Podľa neho by zmenami mohla byť ohrozená nezávislosť prokuratúry.
Pod ministerstvo spravodlivosti, vedené Luciou Žitňanskou (SDKÚ-DS), by podľa programových téz mala byť presunutá aj rozpočtová kapitola Najvyššieho súdu. Jeho vedenie zámer vlády označilo za návrat pred rok 1989 s cieľom ovládať Najvyšší súd. "V EÚ a vyspelých štátoch je samostatná rozpočtová kapitola Najvyššieho súdu úplnou samozrejmosťou," napísala kancelária predsedu súdu Štefana Harabina.
Ministerstvo však tvrdilo, že nechce siahať na nezávislosť prokuratúry či súdu, ktorý v mnohých súdnych procesoch vydáva konečné verdikty. Podotklo, že štátny rozpočet je zákon, ktorý sa schvaľuje v parlamente. O rozpočte Najvyššieho súdu ani generálnej prokuratúry by ani v budúcnosti nerozhodovalo ministerstvo spravodlivosti samostatne, tlmočila stanovisko Žitňanskej Eva Dukátová z tlačového odboru ministerstva.
"Nezávislosť NS SR, tak ako nezávislosť ostatných súdov nezávisí od toho, kto je správcom rozpočtovej kapitoly, ale od toho, aké transparentné sú vzťahy medzi správcom rozpočtovej kapitoly a súdom," poznamenala ministerka. Celkovo sú vzťahy medzi vedením ministerstva a Najvyššieho súdu napäté. Žitňanská ešte ako opozičná politička viaceré kroky Harabina, exministra spravodlivosti, kritizovala. Nová vláda tiež pripravila viaceré kroky, ktorými chce obmedziť moc kontroverzného predsedu Najvyššieho súdu.
Na otázku, prečo je zmena potrebná, ministerka neodpovedala. Generálny prokurátor povedal, že nechápe, prečo by prokuratúra, ktorá podľa neho hospodári bez dlhov, mala byť podriadená zadlženému ministerstvu spravodlivosti. Ministerstvo totiž už dlhé roky mešká napríklad s uhrádzaním honorárov advokátom zastupujúcim nemajetných klientov. V súčasnosti ide o šesť miliónov eur. Nová vláda sa pritom v programových tézach zaviazala, že ich uhradí rovnako ako ďalšie podlžnosti voči súdnym znalcom, tlmočníkom a notárom.
"Pani predsedníčke som vysvetlil, prečo má generálna prokuratúra samostatný rozpočet," povedal dnes novinárom Trnka. "Preto, lebo generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán, ministerstvá sú ústredné orgány štátnej správy, naše postavenie samostatné je zakotvené v ústave a tá samostatnosť je daná aj ekonomickou samostatnosťou," dodal. Podľa neho by zmenami mohla byť ohrozená nezávislosť prokuratúry.
Pod ministerstvo spravodlivosti, vedené Luciou Žitňanskou (SDKÚ-DS), by podľa programových téz mala byť presunutá aj rozpočtová kapitola Najvyššieho súdu. Jeho vedenie zámer vlády označilo za návrat pred rok 1989 s cieľom ovládať Najvyšší súd. "V EÚ a vyspelých štátoch je samostatná rozpočtová kapitola Najvyššieho súdu úplnou samozrejmosťou," napísala kancelária predsedu súdu Štefana Harabina.
Ministerstvo však tvrdilo, že nechce siahať na nezávislosť prokuratúry či súdu, ktorý v mnohých súdnych procesoch vydáva konečné verdikty. Podotklo, že štátny rozpočet je zákon, ktorý sa schvaľuje v parlamente. O rozpočte Najvyššieho súdu ani generálnej prokuratúry by ani v budúcnosti nerozhodovalo ministerstvo spravodlivosti samostatne, tlmočila stanovisko Žitňanskej Eva Dukátová z tlačového odboru ministerstva.
"Nezávislosť NS SR, tak ako nezávislosť ostatných súdov nezávisí od toho, kto je správcom rozpočtovej kapitoly, ale od toho, aké transparentné sú vzťahy medzi správcom rozpočtovej kapitoly a súdom," poznamenala ministerka. Celkovo sú vzťahy medzi vedením ministerstva a Najvyššieho súdu napäté. Žitňanská ešte ako opozičná politička viaceré kroky Harabina, exministra spravodlivosti, kritizovala. Nová vláda tiež pripravila viaceré kroky, ktorými chce obmedziť moc kontroverzného predsedu Najvyššieho súdu.
Na otázku, prečo je zmena potrebná, ministerka neodpovedala. Generálny prokurátor povedal, že nechápe, prečo by prokuratúra, ktorá podľa neho hospodári bez dlhov, mala byť podriadená zadlženému ministerstvu spravodlivosti. Ministerstvo totiž už dlhé roky mešká napríklad s uhrádzaním honorárov advokátom zastupujúcim nemajetných klientov. V súčasnosti ide o šesť miliónov eur. Nová vláda sa pritom v programových tézach zaviazala, že ich uhradí rovnako ako ďalšie podlžnosti voči súdnym znalcom, tlmočníkom a notárom.
