BRATISLAVA - Predseda Národnej rady SR Richard Sulík (SaS) si dnes na poludnie išiel pozrieť Bratislavský hrad, ktorý začal rekonštruovať jeho predchodca Pavol Paška (Smer-SD). Sulík sa ešte neoboznámil s nákladmi, ktoré boli doteraz vynaložené na rekonštrukciu Hradu.
"Už som si nechal predložiť nejaké zmluvy, tie ešte chvíľku budem skúmať aj s nejakými expertmi," povedal Sulík, ktorý chce už budúci týždeň na internete zverejniť zmluvy, viažuce sa k rekonštrukcii hradu. Upozornil však, že medzi zmluvami sú aj dodatky, ktoré nebude môcť zverejniť. Bratislavský hrad začali rekonštruovať v apríli 2008 a tender na obnovu vyhrala firma Váhostav.
"Idem vyzvať spoločnosť Váhostav, aby súhlasila so zverejnením. Keď nie, budeme skúmať právne možnosti, aké máme, aby sme sa k tomu zverejneniu celej zmluvy, so všetkými dodatkami, so všetkými prílohami, nejak prepracovali," povedal predseda parlamentu. Sulík si chce zmluvy prejsť, ale podľa jeho slov nemá čas na ich čítanie. Očakáva však, že keď ich zverejní, nájde sa niekto, kto upozorní na nejaké nedostatky či zaujímavosti v zmluvách.
"Už to samotné zverejnenie, si myslím, že veľmi prispeje k verejnej diskusii," vysvetlil. To, či sa nájdu v štátnej pokladnici peniaze na pokračovanie obnovy Hradu, by mal podľa Sulíka povedať minister financií. Sulík nechce za každú cenu zastaviť stavbu, chcel by však nájsť nejakú vhodnú úroveň, v ktorej by sa rekonštrukcia mohla pozastaviť.
"Na toto sú teda dostatoční odborníci aj v mojej blízkosti," povedal a dodal, že sa potom k tomu bude vedieť vyjadriť. Pôvodný rozpočet na stavbu pre tento rok bol 14 mil. eur, vláda Roberta Fica ho však zvýšila na 15 mil. "Trinásť miliónov je vyčerpaných," povedal Sulík, ktorý sa chce v blízkej budúcnosti stretnúť s vedením Váhostavu. Nevylúčil, ale ani nepotvrdil, že by mal Váhostav pokračovať v rekonštrukcie Bratislavského hradu. "Je tam viacero možností," povedal predseda NR SR.
Ťažiskom rekonštrukčných prác je hradný palác, ktorý bol v zlom stavebno-technickom stave. Po rekonštrukcii malo v pláne predchádzajúce vedenie parlamentu umiestniť v suteréne expozíciu dejín Bratislavského hradu a sprístupniť tu originály nálezov z obdobia Veľkej Moravy. Prvé poschodie malo zostať podľa plánov miestom štátnej reprezentácie ako aj nových výstavných priestorov. Na druhom poschodí sa počítalo s hradnou obrazárňou a na treťom s novou reprezentatívnou historickou expozíciou Slovenska a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku.
V podkroví na štvrtom poschodí plán počítal s depozitármi Slovenského národného múzea a pod Čestným nádvorím s lapidáriom - výstavou kamenných artefaktov. V jednej z hradných veží mala byť vyhliadka. Sprístupniť pre verejnosť sa mala aj pôvodná podzemná chodba spájajúca palác s cisternou. Pri rekonštrukcii sa počítalo s novým osobným výťahom pre bezbariérový prístup do všetkých častí paláca.
V severnej časti areálu by mala pribudnúť baroková záhrada, ktorá zanikla po veľkom požiari v roku 1811. Pod ňou, podľa plánu, mali vybudovať jednopodlažnú garáž pre dvesto áut s vjazdom zo Zámockej ulice. Myslelo sa aj na znovupostavenie oranžérie z čias Márie Terézie. Finančne veľmi náročnou časťou rekonštrukcie mala byť stavba zimnej jazdiarne v jej historickej podobe. Viacúčelová 42 metrov dlhá sála s kapacitou 500 miest mala podľa plánu slúžiť na kultúrne a spoločenské podujatia.
Rekonštrukcia, ktorá mala pôvodne vyjsť na 3,8 miliardy korún (126,1 mil. eur), sa postupne predražovala. Dôvodom boli podľa bývalého šéfa parlamentu Pavla Pašku archeologické nálezy z rímskeho obdobia. Verejnú súťaž na obnovu Hradu v roku 2007 vyhrala spoločnosť Váhostav-SK, za ktorou podľa medializovaných informácií stojí Juraj Široký. Vybrala ju Kancelária národnej rady spomedzi dvoch uchádzačov. Posledná rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorý sa týči 85 metrov nad Dunajom, sa uskutočnila v rokoch 1956 až 1968.
