Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda
BRATISLAVA - Slovenskú zahraničnú politiku pod vedením nového ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) čaká zmena. Slovensko sa viac zameria na posilnenie väzieb s Európskou úniou (EÚ) či Spojenými štátmi.
Od Bratislavy sa dajú očakávať vraj aj čitateľnejšie politické postoje a ministerstvo zahraničia získa v slovenskej vláde silnejšie postavenie. Vyplýva to z vyjadrení analytikov.
Čestný prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky a bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora si myslí, že spolupráca slovenskej diplomacie s Washingtonom a Bruselom sa posilní. "Predchádzajúca vláda sa usilovala o špeciálne bilaterálne vzťahy s Ruskom, ktoré mali aj svoje ideologické podložie, domnievam sa, že to už sa nebude opakovať," tvrdil. Na rozdiel od predchádzajúcej garnitúry sa podľa neho dá aj očakávať, že sa napravia tradične komplikované slovensko-maďarské vzťahy. Bútora taktiež verí, že nové vedenie diplomacie bude pokračovať v podpore krajín západného Balkánu ako aj rozširovania EÚ.
Postoj Slovenska sa po nástupe nového ministra naopak vraj nezmení v otázke Kosova. Bratislava podľa Dzurindu naďalej neplánuje uznať jeho nezávislosť. Kosovo ako nový štát doposiaľ uznalo niekoľko desiatok krajín, vrátane USA a väčšiny krajín Európskej únie (EÚ).
Analytici tiež očakávajú, že si ministerstvo posilní svoju pozíciu vo vláde. Dôvodom je, že do čela diplomacie sa postavil po dvanástich rokoch politik a nie diplomat. "Z pohľadu rezortu môže isté veci presadiť a vyjednať viac v rámci vlády," poznamenal Vladimír Bilčík z katedry politológie Univerzity Komenského.
Aj Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) si myslí, že Dzuridna získa pre ministerstvo vo vládnom kabinete silnejšie postavenie. "Politicky silný minister aj v súvislosti s jeho postavením k iným rezortným kolegom má väčšie predpoklady robiť túto prácu inak a predpokladám, že lepšie než povedzme len čisto diplomati," povedal.
Pred Dzurindom na čele ministerstva stáli uznávaní diplomati Miroslav Lajčák a Ján Kubiš, nominovaní ako nestraníci za Smer-SD. Najdlhšie slovenskú diplomaciu reprezentoval Eduard Kukan (SDKÚ-DS), ktorý bol ministrom od roku 1998 do roku 2006. Ministrovanie si vyskúšal nakrátko aj v roku 1994. Kukan bol síce zástupca svojej materskej strany SDKÚ-DS, do strany a politiky však vstupoval ako kariérny diplomat.
Duleba zároveň vyzdvihol kvality bývalých ministrov ako diplomatov. To, že boli predovšetkým kariérni diplomati, bolo však pre ministerstvo zahraničných vecí vraj aj mínusom. "Boli špičkoví diplomati, ale v tej vláde nemali proste váhu," tvrdil Duleba.
Dzurinda navyše ako bývalý dlhoročný premiér bude mať podľa analytikov zrejme pootvorené dvere do kancelárie špičkových politikov aj vďaka kontaktom a skúsenostiam. "Osobne pozná väčšinu terajších lídrov aj významných krajín, či už hovoríme o Nemecku, o Francúzsku a podobne, bude mať ľahší prístup k nim práve kvôli tej politickej váhe," poznamenal Duleba.
Dzurinda nastúpil do čela diplomacie ako bývalý dvojnásobný premiér. Bilčík si však myslí, že to nie je úplne neobvyklé. "Stalo sa to aj v minulosti aj v iných krajinách; povedzme súčasný švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt je bývalý premiér," dodal. Z predsedníckej stoličky na ministerský post v minulosti presedlal napríklad aj politik KDH Ján Čarnogurský.
Ako otázne sa zatiaľ javí byť fungovanie volebnej líderky a premiérky Ivety Radičovej a Dzurindu. Radičová pred voľbami po kritike údajne sporného financovania strany v dávnejšej minulosti nahradila na čele kandidátky Dzurindu. Ten však naďalej ostal predsedom strany a Radičová ohlásila, že sa o post šéfa SDKÚ-DS uchádzať nebude. "Všetci budú zvedaví na to, akým spôsobom bude Dzurinda fungovať v tandeme s pani premiérkou," uzavrel Bilčík.
Čestný prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky a bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora si myslí, že spolupráca slovenskej diplomacie s Washingtonom a Bruselom sa posilní. "Predchádzajúca vláda sa usilovala o špeciálne bilaterálne vzťahy s Ruskom, ktoré mali aj svoje ideologické podložie, domnievam sa, že to už sa nebude opakovať," tvrdil. Na rozdiel od predchádzajúcej garnitúry sa podľa neho dá aj očakávať, že sa napravia tradične komplikované slovensko-maďarské vzťahy. Bútora taktiež verí, že nové vedenie diplomacie bude pokračovať v podpore krajín západného Balkánu ako aj rozširovania EÚ.
Postoj Slovenska sa po nástupe nového ministra naopak vraj nezmení v otázke Kosova. Bratislava podľa Dzurindu naďalej neplánuje uznať jeho nezávislosť. Kosovo ako nový štát doposiaľ uznalo niekoľko desiatok krajín, vrátane USA a väčšiny krajín Európskej únie (EÚ).
Analytici tiež očakávajú, že si ministerstvo posilní svoju pozíciu vo vláde. Dôvodom je, že do čela diplomacie sa postavil po dvanástich rokoch politik a nie diplomat. "Z pohľadu rezortu môže isté veci presadiť a vyjednať viac v rámci vlády," poznamenal Vladimír Bilčík z katedry politológie Univerzity Komenského.
Aj Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) si myslí, že Dzuridna získa pre ministerstvo vo vládnom kabinete silnejšie postavenie. "Politicky silný minister aj v súvislosti s jeho postavením k iným rezortným kolegom má väčšie predpoklady robiť túto prácu inak a predpokladám, že lepšie než povedzme len čisto diplomati," povedal.
Pred Dzurindom na čele ministerstva stáli uznávaní diplomati Miroslav Lajčák a Ján Kubiš, nominovaní ako nestraníci za Smer-SD. Najdlhšie slovenskú diplomaciu reprezentoval Eduard Kukan (SDKÚ-DS), ktorý bol ministrom od roku 1998 do roku 2006. Ministrovanie si vyskúšal nakrátko aj v roku 1994. Kukan bol síce zástupca svojej materskej strany SDKÚ-DS, do strany a politiky však vstupoval ako kariérny diplomat.
Duleba zároveň vyzdvihol kvality bývalých ministrov ako diplomatov. To, že boli predovšetkým kariérni diplomati, bolo však pre ministerstvo zahraničných vecí vraj aj mínusom. "Boli špičkoví diplomati, ale v tej vláde nemali proste váhu," tvrdil Duleba.
Dzurinda navyše ako bývalý dlhoročný premiér bude mať podľa analytikov zrejme pootvorené dvere do kancelárie špičkových politikov aj vďaka kontaktom a skúsenostiam. "Osobne pozná väčšinu terajších lídrov aj významných krajín, či už hovoríme o Nemecku, o Francúzsku a podobne, bude mať ľahší prístup k nim práve kvôli tej politickej váhe," poznamenal Duleba.
Dzurinda nastúpil do čela diplomacie ako bývalý dvojnásobný premiér. Bilčík si však myslí, že to nie je úplne neobvyklé. "Stalo sa to aj v minulosti aj v iných krajinách; povedzme súčasný švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt je bývalý premiér," dodal. Z predsedníckej stoličky na ministerský post v minulosti presedlal napríklad aj politik KDH Ján Čarnogurský.
Ako otázne sa zatiaľ javí byť fungovanie volebnej líderky a premiérky Ivety Radičovej a Dzurindu. Radičová pred voľbami po kritike údajne sporného financovania strany v dávnejšej minulosti nahradila na čele kandidátky Dzurindu. Ten však naďalej ostal predsedom strany a Radičová ohlásila, že sa o post šéfa SDKÚ-DS uchádzať nebude. "Všetci budú zvedaví na to, akým spôsobom bude Dzurinda fungovať v tandeme s pani premiérkou," uzavrel Bilčík.
