Iveta Radičová a Jan Figeľ
BRATISLAVA - Vláda dnes navrhla obmedziť imunitu poslancov parlamentu aj sudcov. Koalícia chce umožniť trestanie za priestupky i stíhanie zákonodarcov bez súhlasu Národnej rady. Imunita by mala zostať len na výroky a hlasovanie v parlamente.
Zúžiť imunitu chcú tiež sudcom Ústavného súdu, sudcom všeobecných súdov a generálnemu prokurátorovi. Predlohu musí ešte odobriť Národná rada, koalícia bude potrebovať aj hlasy opozície. Tá však jasne nepovedala, či normu podporí.
S navrhovanými zmenami musí súhlasiť 90 poslancov zo 150-členného pléna, pričom koalícia má v parlamente 79 kresiel. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) chce preto rokovať aj so zástupcami opozičných strán Smer-SD a SNS. Po rokovaní vlády povedala, že najsilnejšia opozičná strana Smer-SD, ktorá má v parlamente 62 zástupcov, sa zúženiu imunity v minulosti nebránila.
Z reakcie Smeru-SD však zatiaľ nie je jasné, či strana zmenu ústavy napokon podporí. "Tejto horlivosti vlády nerozumieme, keďže jeden z členov koalície navrhol o tejto otázke referendum, ktoré bude v septembri," uvidela hovorkyňa Smeru-SD Silvia Glendová.
Zásadnou navrhovanou zmenou v imunite oproti súčasnosti je, že trestné stíhanie poslanca už nebude musieť odobriť parlament. Doteraz sa viacerí volení zástupcovia ľudu počas svojho pôsobenia v pléne vyhli trestnému stíhaniu; v predchádzajúcom volebnom období napríklad poslanec vtedajšej najsilnejšej vládnej strany Smer-SD Ján Kvorka, ktorý v roku 2006 údajne zbil muža. Jeho trestné stíhanie obnovili krátko po voľbách, keď sa nedostal do parlamentu. Poslanci by sa mali zodpovedať aj za priestupky, čo v praxi znamená, že budú platiť napríklad pokutu za prekročenie povolenej rýchlosti.
Ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, okrem predsedu parlamentu to bude po novom treba oznámiť aj šéfovi parlamentného mandátového a imunitného výboru. Poslanca bude možné vziať do väzby len so súhlasom tohto výboru, ktorý na najbližšej schôdzi posúdi i Národná rada. Ak súhlas výboru nepotvrdí, poslanec bude musieť byť prepustený na slobodu.
Zákonodarcovia podľa návrhu tiež už nebudú môcť odoprieť svedectvo, ak sa o sporných prípadoch dozvedeli počas svojho pôsobenia v parlamente. Možnosť nevypovedať v minulosti využil napríklad šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ktorý informoval o údajných aktivitách "vyberačov percent" zo štátnych dotácií. Argumentoval tým, že protizákonnú prax mu potvrdili viacerí starostovia počas jeho pôsobenia v parlamente.
Norma počíta aj s oslabením imunity ústavných sudcov, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora. Na ich trestné stíhanie tiež už nebude potrebný súhlas Ústavného súdu, s výnimkou vzatia do väzby.
Vláda navrhla aj zmeny v Trestného poriadku, ktoré súvisia s oslabením imunity. Ak normy schváli parlament a podpíše prezident, zmeny začnú platiť od novembra. V polovici septembra sa pritom na podnet SaS uskutoční aj referendum, v ktorom by sa k poslaneckej imunite mali vyjadriť voliči.
Zúženie poslaneckej imunity sľubovali voličom už viaceré vládne koalície. Naposledy na jar 2008 vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) stiahol svoj návrh na zrušenie poslaneckej imunity po tom, ako poslanci z koalície aj opozície hlasovanie o tomto bode niekoľkokrát zablokovali.
S navrhovanými zmenami musí súhlasiť 90 poslancov zo 150-členného pléna, pričom koalícia má v parlamente 79 kresiel. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) chce preto rokovať aj so zástupcami opozičných strán Smer-SD a SNS. Po rokovaní vlády povedala, že najsilnejšia opozičná strana Smer-SD, ktorá má v parlamente 62 zástupcov, sa zúženiu imunity v minulosti nebránila.
Z reakcie Smeru-SD však zatiaľ nie je jasné, či strana zmenu ústavy napokon podporí. "Tejto horlivosti vlády nerozumieme, keďže jeden z členov koalície navrhol o tejto otázke referendum, ktoré bude v septembri," uvidela hovorkyňa Smeru-SD Silvia Glendová.
Zásadnou navrhovanou zmenou v imunite oproti súčasnosti je, že trestné stíhanie poslanca už nebude musieť odobriť parlament. Doteraz sa viacerí volení zástupcovia ľudu počas svojho pôsobenia v pléne vyhli trestnému stíhaniu; v predchádzajúcom volebnom období napríklad poslanec vtedajšej najsilnejšej vládnej strany Smer-SD Ján Kvorka, ktorý v roku 2006 údajne zbil muža. Jeho trestné stíhanie obnovili krátko po voľbách, keď sa nedostal do parlamentu. Poslanci by sa mali zodpovedať aj za priestupky, čo v praxi znamená, že budú platiť napríklad pokutu za prekročenie povolenej rýchlosti.
Ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, okrem predsedu parlamentu to bude po novom treba oznámiť aj šéfovi parlamentného mandátového a imunitného výboru. Poslanca bude možné vziať do väzby len so súhlasom tohto výboru, ktorý na najbližšej schôdzi posúdi i Národná rada. Ak súhlas výboru nepotvrdí, poslanec bude musieť byť prepustený na slobodu.
Zákonodarcovia podľa návrhu tiež už nebudú môcť odoprieť svedectvo, ak sa o sporných prípadoch dozvedeli počas svojho pôsobenia v parlamente. Možnosť nevypovedať v minulosti využil napríklad šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ktorý informoval o údajných aktivitách "vyberačov percent" zo štátnych dotácií. Argumentoval tým, že protizákonnú prax mu potvrdili viacerí starostovia počas jeho pôsobenia v parlamente.
Norma počíta aj s oslabením imunity ústavných sudcov, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora. Na ich trestné stíhanie tiež už nebude potrebný súhlas Ústavného súdu, s výnimkou vzatia do väzby.
Vláda navrhla aj zmeny v Trestného poriadku, ktoré súvisia s oslabením imunity. Ak normy schváli parlament a podpíše prezident, zmeny začnú platiť od novembra. V polovici septembra sa pritom na podnet SaS uskutoční aj referendum, v ktorom by sa k poslaneckej imunite mali vyjadriť voliči.
Zúženie poslaneckej imunity sľubovali voličom už viaceré vládne koalície. Naposledy na jar 2008 vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) stiahol svoj návrh na zrušenie poslaneckej imunity po tom, ako poslanci z koalície aj opozície hlasovanie o tomto bode niekoľkokrát zablokovali.
