BRATISLAVA - Slovenská vláda nemieni blokovať dohodu o vytvorení takzvaného záchranného fondu eurozóny, ktorý má zabrániť opakovaniu dlhovej krízy. ČTK o tom dnes informoval Rado Baťo, hovorca premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá v pondelok a dnes rokuje v Bruseli o záchrannom mechanizme. Nová šéfka slovenskej vlády, ktorá nastúpila do funkcie koncom minulého týždňa, však upozornila, že Bratislava sa do fondu zapojí len po reformách v bankovom sektore, EK či Eurostate.
Na nákladoch pri pomoci krajinám v ťažkostiach by sa podľa Radičovej mali podieľať aj banky. "Akýkoľvek prípadný vstup do obranného valu preto vláda podmieňuje záväznou dohodou eurozóny, že uskutoční potrebné reformy v bankovom sektore, na úrovni Európskej komisie, Eurostatu a ratingových agentúr," uviedol Baťo. Slovenská vláda bude o záchrannom fonde rokovať v stredu.
Fond mal pôvodne začať fungovať už od začiatku júla, jeho činnosť sa však pre chýbajúci súhlas Slovenska zatiaľ nespustila. V minulosti pritom vytvorenie mechanizmu podporil predchádzajúci kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD), oficiálny súhlas však nechal až na novú vládu. Pokiaľ bude Bratislava s podpisom ďalej váhať, záchranný fond nemôže začať vydávať dlhopisy za 440 miliárd eur. Fond následne dlhopisy rozdelí medzi jednotlivé štáty, Slovensko by malo byť zodpovedné za splatenie dlhopisov v hodnote 4,37 miliardy eur.
Na vytvorení súboru zvláštnej finančnej pomoci vo výške 750 miliárd eur na pomoc štátom, ktoré sa dostanú do podobných problémov ako zadĺžené Grécko, sa pred časom dohodli štáty EÚ s Medzinárodným menovým fondom. Eurozóna prispeje čiastkou 440 miliárd eur, zvyšok prisľúbili v prípade potreby MMF a Európska komisia.
Radičová ešte v pondelok v Bruseli odmietla pomoc pre silne zadĺžené Grécko. Bývalá vláda súhlasila s touto pomocou, z celkovej výšky 110 miliárd eur mala Bratislava poskytnúť asi 800 miliónov eur.
Slováci sú pritom v názore na pomoc Grécku rozpoltení; hoci veľká skupina pôžičku odmieta, značná časť je naopak za jej poskytnutie. Prieskum spoločnosti Dicio na prelome júna a júla ukázal, že nadpolovičná väčšina oslovených (55,8 percenta) sa k pôžičke stavia negatívne, asi dve pätiny (40,5 percenta) ju však podporili. Anketári sa pýtali reprezentatívnej vzorky 1014 respondentov.
