Ivan Gašparovič a Iveta Radičová po rokovaní na tému Eurovalu (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Podpis Slovenska pod záchranný fond eurozóny zostáva neistý. Dosluhujúci premiér Robert Fico, ktorý odmieta vydať súhlas na podpis bez stanoviska nastupujúcej koalície, na dnešné rokovanie s prezidentom Ivanom Gašparovičom neprišiel.
Budúca predsedníčka vlády Iveta Radičová po stretnutí s hlavou štátu oznámila, že ešte nemá na rozhodnutie o podpise ochranného finančného valu mandát. Neskôr vo vyhlásení uviedla, že nová vláda mechanizmus blokovať nebude.
Európska komisia podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna očakáva, že Bratislava schváli vznik záchranného fondu eurozóny. Slovensko sa vraj k tomu zaviazlo počas rokovaní ministrov financií Európskej únie (EÚ). Mnohomiliardový záchranný mechanizmus by mal začať fungovať podľa skoršieho rozhodnutia eurozóny od 1. júla, keď by mal do vedenia fondu nastúpiť Nemec Klaus Regling.
"Nemám žiadne oprávnenie, aby som mohla vysloviť akékoľvek konkrétne záruky za ďalšie potvrdenie a ratifikáciu prijatia týchto politických rozhodnutí. (...) Nemôžem vysloviť záruku ani celému procesu ratifikácie, ktorý, napokon, musí skončiť aj podpisom prezidenta," vyhlásila Radičová. Poznamenala, že budúca stredopravá vláda chce rokovať s Bruselom o mechanizmoch, ktoré určia výšku, spôsob a plnú alebo čiastočnú aktivizáciu Slovenska v prípade ratifikácie rámcovej zmluvy. Novú vládu prezident vymenuje po ustanovujúcej schôdzi parlamentu, ktorá sa uskutoční 8. júla.
Odchádzajúci premiér Fico prostredníctvom svojej hovorkyne Radičovú po jej schôdzke s prezidentom vyzval, aby oznámila, či nový minister financií podpíše rámcovú dohodu a aké je stanovisko štvorkoalície.
"Nechceme blokovať ostatné členské krajiny EÚ a uzavretú politickú dohodu. Nemôžeme ale garantovať schválenie v parlamente ani ratifikáciu prezidentom," uviedla v neskoršom vyhlásení Radičová. Zopakovala, že SDKÚ-DS nepovažuje záchranný mechanizmus za dobré riešenie. Proti sa v minulosti postavila aj SaS, ktorá je druhou najsilnejšou stranou koaličného kvarteta.
Budúca premiérka už začiatkom týždňa po rokovaní koaličnej rady vyhlásila, že formujúci sa kabinet nebude blokovať záchranný finančný balík EÚ.
Krajiny EÚ sa pred časom dohodli s Medzinárodným menovým fondom (MMF) na vytvorení balíka zvláštnej finančnej pomoci vo výške 750 miliárd eur na pomoc štátom, ktoré sa dostanú do podobných problémov ako zadlžené Grécko. Eurozóna bude musieť prispieť čiastkou 440 miliárd eur, zvyšok prisľúbili v prípade potreby MMF a Európska komisia.
Európska komisia podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna očakáva, že Bratislava schváli vznik záchranného fondu eurozóny. Slovensko sa vraj k tomu zaviazlo počas rokovaní ministrov financií Európskej únie (EÚ). Mnohomiliardový záchranný mechanizmus by mal začať fungovať podľa skoršieho rozhodnutia eurozóny od 1. júla, keď by mal do vedenia fondu nastúpiť Nemec Klaus Regling.
"Nemám žiadne oprávnenie, aby som mohla vysloviť akékoľvek konkrétne záruky za ďalšie potvrdenie a ratifikáciu prijatia týchto politických rozhodnutí. (...) Nemôžem vysloviť záruku ani celému procesu ratifikácie, ktorý, napokon, musí skončiť aj podpisom prezidenta," vyhlásila Radičová. Poznamenala, že budúca stredopravá vláda chce rokovať s Bruselom o mechanizmoch, ktoré určia výšku, spôsob a plnú alebo čiastočnú aktivizáciu Slovenska v prípade ratifikácie rámcovej zmluvy. Novú vládu prezident vymenuje po ustanovujúcej schôdzi parlamentu, ktorá sa uskutoční 8. júla.
Odchádzajúci premiér Fico prostredníctvom svojej hovorkyne Radičovú po jej schôdzke s prezidentom vyzval, aby oznámila, či nový minister financií podpíše rámcovú dohodu a aké je stanovisko štvorkoalície.
"Nechceme blokovať ostatné členské krajiny EÚ a uzavretú politickú dohodu. Nemôžeme ale garantovať schválenie v parlamente ani ratifikáciu prezidentom," uviedla v neskoršom vyhlásení Radičová. Zopakovala, že SDKÚ-DS nepovažuje záchranný mechanizmus za dobré riešenie. Proti sa v minulosti postavila aj SaS, ktorá je druhou najsilnejšou stranou koaličného kvarteta.
Budúca premiérka už začiatkom týždňa po rokovaní koaličnej rady vyhlásila, že formujúci sa kabinet nebude blokovať záchranný finančný balík EÚ.
Krajiny EÚ sa pred časom dohodli s Medzinárodným menovým fondom (MMF) na vytvorení balíka zvláštnej finančnej pomoci vo výške 750 miliárd eur na pomoc štátom, ktoré sa dostanú do podobných problémov ako zadlžené Grécko. Eurozóna bude musieť prispieť čiastkou 440 miliárd eur, zvyšok prisľúbili v prípade potreby MMF a Európska komisia.
