BRATISLAVA - Ak sa Slováci študujúci na vysokých školách v Česku rozhodnú po spoplatnení štúdia vrátiť domov, s ich formálnym prestupom na naše školy by nemal byť problém. Podmienky pre to podľa predsedu Rady vysokých škôl SR Viktora Smieška vytvára kreditný systém štúdia v oboch krajinách, Boloňská deklarácia i ďalšia legislatívna Európskej únie.
Motiváciou pre univerzity sú peniaze od štátu, ktoré dostávajú na základe počtov poslucháčov. Pri prijímaní našich poslucháčov z Česka však budú rektori zrejme opatrní, aby neporušili akreditačné kritériá. Smieško dáva šance najmä záujemcom o prírodovedné a technické študijné programy. Po prvých ročníkoch totiž z týchto programov na slovenských školách odchádza pre náročnosť štúdia niekedy aj polovica študentov. "Je zrejmé, že pri zavedení školného by sa k nám vrátili študenti do druhých a vyšších ročníkov. Čo by naše vysoké školy využili na kvalitné doplnenie stavov," myslí si Smieško.
Univerzity na Slovensku navštevuje v rôznych formách štúdia (denné, dištančné, externé) a na rôznych stupňoch (prvom, druhom či doktorandskom) približne 220-tisíc študentov. Prílev približne 10-tisíc študentov z Česka by predstavoval asi 4,5 percentný prírastok. To naše školy podľa Smieška hravo zvládnu. Neexistujú však štatistiky, aké odbory Slováci v ČR študujú. Práve to by mohlo byť problematické. "Ak by v ČR študovalo napríklad dvetisíc medikov zo Slovenska a všetci by sa chceli vrátiť, tak to naše lekárske fakulty nezvládnu," konštatuje Smieško. Podobne to v primeranej miere platí aj pre iné študijné programy. Výnimkou by mohli byť spomínané prírodovedné a technické smery. "Ale o tomto môžeme len špekulovať, lebo nie sú k tomu žiadne relevantné štatistické údaje," dodal Smieško.
Budúca česká vládna koalícia sa zhodla na zavedení školného na verejných vysokých školách. Občianski demokrati (ODS), TOP 09 a Veci verejné ešte neurčili výšku školného, len maximálnu sumu za semester. Tá by nemala presahovať 10-tisíc českých korún (386 eur). Nová vláda plánuje stanoviť školné podľa študijných odborov, ktoré chce podporovať. Vysokoškoláci u našich západných susedov by mali za vzdelanie platiť už o dva alebo tri roky. Český prezident Václav Klaus so zavedením školného súhlasí. Poplatky vraj majú slúžiť ako regulácia počtu uchádzačov o štúdium i na skvalitnenie vzdelávania na univerzitách.
