BRATISLAVA - Chrániť ľudí pred povodňami, ktoré minulý a tento týždeň spôsobili na Slovensku rozsiahle škody, nebude možné bez razantného zvýšenia zdrojov na protipovodňové opatrenia. Dnes to povedal odborník Viliam Macura zo Slovenskej technickej univerzity (STU).
Povodne po výdatných dažďoch zasiahli mnohé regióny Slovenska. Voda sa vyliala v povodí Žitavy a Nitry, rovnako na juhu stredného Slovenska, neskôr ničila obce a mestá v okresoch pod Tatrami a v závere minulého týždňa, ako aj tento týždeň zaplavovala domy na juhu východného Slovenska.
Príčinou rozsiahlych škôd sú podľa Macuru z Katedry vodného hospodárstva Stavebnej fakulty STU nedostatočné zdroje peňazí pre vodohospodárov. "Investície, ktoré tam boli nasmerované, to nie je ani úroveň bežnej údržby," tvrdil Macura o východnom Slovensku. Medzi zasiahnuté obce pritom patria napríklad Sady nad Torysou, kde hrádza pretiekla, ako aj Malčice či Markovce, kam zase vtekala voda po pretrhnutí hrádze na Ondave.
Za príklad účinnej obrany proti vysokej vode označil hrádze na Morave. Obce tam chráni aj betónový múr na ich vrchole. Hoci rieka v posledných rokoch opakovane vystúpila na úroveň tretieho - najvyššieho stupňa povodňovej aktivity, k domom sa zväčša nedostala.
S dostatočnými zdrojmi by podľa Macuru bolo možné chrániť aj obce v povodiach menších tokov, ktoré sa vylievajú len výnimočne. "V malom povodí je účinný napríklad polder," poznamenal. Ide o územie, kam je v prípade potreby možné časť vody odkloniť.
Podobne ako napríklad Pavol Miklánek z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied aj Macura odmieta teóriu, že by povodniam mohol brániť nižší počet jarkov či lesných ciest, po ktorých voda steká rýchlejšie. Vedecké výskumu podľa neho ukázali, že pri výdatných dažďoch sa pôda napokon aj tak nasýti vodou do takej miery, že všetko, čo naprší, okamžite steká do doliny.
Macura nemal informácie, koľko peňazí smerovalo na protipovodňové opatrenia v tomto volebnom období. Údaje neposkytlo od piatka minulého týždňa ani ministerstvo životného prostredia. V minulom roku malo podľa skorších informácií smerovať na budovanie hrádzí asi 50 miliónov eur, väčšinou z fondov Európskej únie. Na účinnú ochranu Slovenska proti záplavám by však boli potrebné stovky miliónov eur, tvrdili v minulosti vodohospodári.
