BRATISLAVA - Reštituenti nebudú môcť od júna získať náhradné pozemky v niektorých vybraných katastrálnych územiach. Výnimkou budú iba tí žiadatelia, ktorí v nich pôdu už vlastnili v minulosti. Vyplýva to z materiálu, ktorý dnes schválila vláda Roberta Fica (Smer-SD).
Vláda vymedzila 119 katastrálnych území, v ktorých fond nebude môcť vo verejnom záujme ponúkať až na výnimky náhradnú pôdu. Dostali sa naň napríklad aj pozemky v podtatranských okresoch Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa či Liptovský Mikuláš.
Na parcelách vo vymedzených oblastiach sa podľa ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana (ĽS-HZDS) v budúcnosti môže uvažovať napríklad o výstavbe diaľnic alebo priemyselných zón. "Mohlo by dochádzať k tendencii špekulácie s pozemkami. Je tam predpoklad, že tie pozemky (...) môžu mať vyššiu hodnotu ako je len cena poľnohospodárskej pôdy," povedal novinárom Chovan.
Náhradnú pôdu bude môcť reštituent podľa nových pravidiel získať najprv v katastrálnom území, v ktorom mu pôvodné pozemky vyvlastnili. Ak sa v ňom vhodná náhrada nenájde, SPF mu ponúkne pôdu v ďalších katastrálnych územiach v rámci okresu. Žiadateľ však nebude môcť získať parcely, ktoré ležia v oblastiach zo zoznamu schváleného vládou.
Zmeny pravidiel prideľovania náhradných pozemkov reštituentom navrhol Fico po spornom prevode pôdy vo Veľkej Lomnici a Starej Lesnej. Lukratívne pozemky pod Tatrami sa vraj najprv dostali za podozrivých okolností k reštituentom a následne ich za údajne zlomok trhovej ceny získala firma GVM. Pre podobný prevod štátnej pôdy pri podtatranskej obci Veľký Slavkov v roku 2007 prišiel o post ministra pôdohospodárstva Miroslav Jureňa (ĽS-HZDS), čo viedlo takmer k rozpadu vlády.
