Ilustračné foto
KOŠICE – Zvážnice a cesty s rigolmi v lesopoľnohospodárskej krajine, zastrešené, zaasfaltované, zabetónované a odkanalizované plochy sú podľa lídra mimovládnej organizácie Ľudia a voda Michala Kravčíka príčinou povodní na nížine. Uviedol to dnes na tlačovej besede.
„Ak nezmeníme náš prístup, hrozia nám povodňové katastrofy. Varujem, že mestá na nížine v Karpatskej kotline sú ohrozené a záplavy môžu byť ešte hrozivejšie a tragickejšie ako sme zažili doteraz,“ tvrdí Kravčík. Podľa neho treba zastaviť vysušovanie krajiny a snažiť sa o zachovanie čo najväčšieho množstva vody v prírodnom prostredí.
„Stekajúca dažďová voda z horských a podhorských oblastí Karpát sa kumuluje v nížinách a spôsobuje rozsiahle záplavy. Podľa predbežných analýz bilancie odtoku z výdatných zrážok od 16. do 17. mája stieklo približne 300 miliónov metrov kubických z vyššie do nižšie položených oblastí na východe Slovenska. To je toľko, ako by sme dva dni vylievali vodu z plnej Zemplínskej šíravy, ktorej hovoríme aj slovenské more. Ak by táto voda bola udržaná v lesopoľnohospodárskej krajine a pozbieraná na vhodných miestach v urbannej krajine, záplavy by neboli,“ tvrdí Kravčík.
Jeho slová na tlačovej besede podporil aj podnikateľ Štefan Voľný, ktorý je staviteľom lesných ciest. Podľa jeho názoru chybou je, že aj v lesoch sa stavajú cesty s priekopami, ktoré odvádzajú množstvo vody. „V našich lesoch je priveľa lesných a približovacích ciest a zvážnic, ktoré odvádzajú vodu z lesa. Riešením je stavať cesty bez priekop. Treba rekultivovať už jestvujúce cesty, odstrániť priepusty, zmeniť metodiku projektovania a kontroly stavu ciest, čím skôr rekultivovať les po ťažbe,“ uviedol Voľný. Doložil, že práve po lesných cestách prišla voda do centra v Hnúšti, do nemocnice, na železničnú stanicu, na čo sú jasné
Podľa Kravčíka koncepcia protipovodňovej ochrany z dielne ministerstva životného prostredia orientovaná na kanalizovanie potokov, zväčšovanie prietokových pomerov, atď podporuje vznik ďalších a ďalších povodní.
„Vodohospodárske podniky a inštitúcie sa doteraz vždy bránili lacnejším, komplexnejším a systémovým riešeniam. Je však najvyšší čas na zmenu. Peniaze nejdú u nás na revitalizáciu, ale stále len betónujeme. Kým v Čechách ide na projekty revitalizácie okolo jednej miliardy korún, u nás je systém prideľovania štrukturálnych fondov pasovaný skôr na veľké projekty betónovej vody. Keby aspoň polovica z týchto peňazí išla na malé riešenia a revitalizáciu krajiny, mali by sme s vodou oveľa menej problémov, pričom by sa vytvorili stovky pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných ľudí,“ povedal Kravčík. Pokračoval, že koncepčné riešenia sú k dispozícii a umožňujú riešiť skutočné príčiny povodní, ktoré možno realizovať s nepomerne nižšími nákladmi ako veľké protipovodňové projekty.
„Tieto riešenia sú mnohonásobne spoločensky efektívnejšie a vodohospodári sa budú musieť s nimi stotožniť, ak chcú prežiť," dodal Kravčík.
„Stekajúca dažďová voda z horských a podhorských oblastí Karpát sa kumuluje v nížinách a spôsobuje rozsiahle záplavy. Podľa predbežných analýz bilancie odtoku z výdatných zrážok od 16. do 17. mája stieklo približne 300 miliónov metrov kubických z vyššie do nižšie položených oblastí na východe Slovenska. To je toľko, ako by sme dva dni vylievali vodu z plnej Zemplínskej šíravy, ktorej hovoríme aj slovenské more. Ak by táto voda bola udržaná v lesopoľnohospodárskej krajine a pozbieraná na vhodných miestach v urbannej krajine, záplavy by neboli,“ tvrdí Kravčík.
Jeho slová na tlačovej besede podporil aj podnikateľ Štefan Voľný, ktorý je staviteľom lesných ciest. Podľa jeho názoru chybou je, že aj v lesoch sa stavajú cesty s priekopami, ktoré odvádzajú množstvo vody. „V našich lesoch je priveľa lesných a približovacích ciest a zvážnic, ktoré odvádzajú vodu z lesa. Riešením je stavať cesty bez priekop. Treba rekultivovať už jestvujúce cesty, odstrániť priepusty, zmeniť metodiku projektovania a kontroly stavu ciest, čím skôr rekultivovať les po ťažbe,“ uviedol Voľný. Doložil, že práve po lesných cestách prišla voda do centra v Hnúšti, do nemocnice, na železničnú stanicu, na čo sú jasné
Podľa Kravčíka koncepcia protipovodňovej ochrany z dielne ministerstva životného prostredia orientovaná na kanalizovanie potokov, zväčšovanie prietokových pomerov, atď podporuje vznik ďalších a ďalších povodní.
„Vodohospodárske podniky a inštitúcie sa doteraz vždy bránili lacnejším, komplexnejším a systémovým riešeniam. Je však najvyšší čas na zmenu. Peniaze nejdú u nás na revitalizáciu, ale stále len betónujeme. Kým v Čechách ide na projekty revitalizácie okolo jednej miliardy korún, u nás je systém prideľovania štrukturálnych fondov pasovaný skôr na veľké projekty betónovej vody. Keby aspoň polovica z týchto peňazí išla na malé riešenia a revitalizáciu krajiny, mali by sme s vodou oveľa menej problémov, pričom by sa vytvorili stovky pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných ľudí,“ povedal Kravčík. Pokračoval, že koncepčné riešenia sú k dispozícii a umožňujú riešiť skutočné príčiny povodní, ktoré možno realizovať s nepomerne nižšími nákladmi ako veľké protipovodňové projekty.
„Tieto riešenia sú mnohonásobne spoločensky efektívnejšie a vodohospodári sa budú musieť s nimi stotožniť, ak chcú prežiť," dodal Kravčík.
