Ilustračné foto
BRATISLAVA - Vyšetrenie učiteľa u psychológa, o ktoré môže požiadať zamestnávateľ v prípade pochybnosti o jeho zdravotnom stave, školy nevyužívajú.
Vyplynulo to z ankety medzi riaditeľmi. Viacerí z nich však pripustili, že učitelia sú vystavení vyššiemu tlaku ako v minulosti. Najčastejšou príčinou skratového konania pedagógov je vraj nárast agresívneho správania žiakov i rodičov. Potvrdenie o telesnej a duševnej spôsobilosti musia učitelia predložiť len pri nástupe na školu.
Ak majú riaditelia podozrenie, že učiteľ nezvláda stresové situácie a na žiakov reaguje neprimerane, môžu od novembra minulého roka požiadať o jeho vyšetrenie. V prípade, že pedagóg do 90 dní potvrdenie o takzvanej zdravotnej spôsobilosti nepredloží, môže prísť o zamestnanie. Pred zavedením tejto možnosti varovali školy i niektorí odborníci. Ministerstvo školstva sa bránilo tým, že požiadavka vyplynula z praxe. Niektoré výskumné práce vraj preukázali psychické
Ani jedna z oslovených škôl zatiaľ možnosť vyšetrenia "problémových" učiteľov nevyužila. "Nemali sme na to nijaký dôvod," tvrdila riaditeľka bratislavskej základnej školy Milana Rastislava Štefánika Mária Hronská. Podobne reagovali aj jej kolegovia z michalovskej základnej školy Pavla Horova či nitrianskej cirkevnej základnej školy sv. Gorazda. "Neviem si predstaviť, že by som učiteľa poslal na vyšetrenie k psychológovi len preto, že trochu zvýšil hlas," poznamenal riaditeľ michalovskej školy Slavko Pavolko.
Riaditelia sa však zhodli, že tlak na učiteľov v posledných rokoch vzrástol. "Deti sú sebavedomejšie a živšie, učitelia musia častejšie čeliť stresovým situáciám," upozornil riaditeľ nitrianskej školy Marek Malík. Potvrdil to aj autor viacerých koncepcií rozvoja školstva Miron Zelina, podľa ktorého prispieva k väčšiemu napätiu náročná práca i rastúca agresivita žiakov a rodičov. "Učitelia, ktorí nemajú dobré sebaovládanie, sa stávajú neurotickejšími, neovládajú v každej záťažovej situácii svoje správanie a potom dochádza k skratkovitým reakciám," poznamenal. Pomôcť by podľa neho mohlo poradenstvo zo strany psychológov či výcviky zamerané na zvládanie záťaží, stresov a konfliktov už počas štúdia budúcich pedagógov alebo v rámci celoživotného vzdelávania učiteľov.
Sťažnosti na učiteľov sa podľa školskej inšpekcie najčastejšie týkajú známkovania vedomostí a správania, fyzických trestov a takzvaného nepedagogického správania, ako je napríklad používanie nadávok či zosmiešňovanie žiakov. "Absolútna väčšina prípadov používania fyzických trestov či nadávok pedagógmi však vyplýva z nedostatkov v správaní žiakov," tvrdil školský inšpektor Ľuboš Tužinský. Zároveň pripustil, že na školách v minulosti pracovali nielen psychicky labilní, ale i vážne duševne chorí pedagógovia.
Ak majú riaditelia podozrenie, že učiteľ nezvláda stresové situácie a na žiakov reaguje neprimerane, môžu od novembra minulého roka požiadať o jeho vyšetrenie. V prípade, že pedagóg do 90 dní potvrdenie o takzvanej zdravotnej spôsobilosti nepredloží, môže prísť o zamestnanie. Pred zavedením tejto možnosti varovali školy i niektorí odborníci. Ministerstvo školstva sa bránilo tým, že požiadavka vyplynula z praxe. Niektoré výskumné práce vraj preukázali psychické
Ani jedna z oslovených škôl zatiaľ možnosť vyšetrenia "problémových" učiteľov nevyužila. "Nemali sme na to nijaký dôvod," tvrdila riaditeľka bratislavskej základnej školy Milana Rastislava Štefánika Mária Hronská. Podobne reagovali aj jej kolegovia z michalovskej základnej školy Pavla Horova či nitrianskej cirkevnej základnej školy sv. Gorazda. "Neviem si predstaviť, že by som učiteľa poslal na vyšetrenie k psychológovi len preto, že trochu zvýšil hlas," poznamenal riaditeľ michalovskej školy Slavko Pavolko.
Riaditelia sa však zhodli, že tlak na učiteľov v posledných rokoch vzrástol. "Deti sú sebavedomejšie a živšie, učitelia musia častejšie čeliť stresovým situáciám," upozornil riaditeľ nitrianskej školy Marek Malík. Potvrdil to aj autor viacerých koncepcií rozvoja školstva Miron Zelina, podľa ktorého prispieva k väčšiemu napätiu náročná práca i rastúca agresivita žiakov a rodičov. "Učitelia, ktorí nemajú dobré sebaovládanie, sa stávajú neurotickejšími, neovládajú v každej záťažovej situácii svoje správanie a potom dochádza k skratkovitým reakciám," poznamenal. Pomôcť by podľa neho mohlo poradenstvo zo strany psychológov či výcviky zamerané na zvládanie záťaží, stresov a konfliktov už počas štúdia budúcich pedagógov alebo v rámci celoživotného vzdelávania učiteľov.
Sťažnosti na učiteľov sa podľa školskej inšpekcie najčastejšie týkajú známkovania vedomostí a správania, fyzických trestov a takzvaného nepedagogického správania, ako je napríklad používanie nadávok či zosmiešňovanie žiakov. "Absolútna väčšina prípadov používania fyzických trestov či nadávok pedagógmi však vyplýva z nedostatkov v správaní žiakov," tvrdil školský inšpektor Ľuboš Tužinský. Zároveň pripustil, že na školách v minulosti pracovali nielen psychicky labilní, ale i vážne duševne chorí pedagógovia.
