BANSKÁ BYSTRICA - Projekt monitorovania vydry riečnej v chránených územiach európskeho významu, na aký získalo medzi ekoaktivistami neznáme a dosiaľ nečinné občianske združenie Eko-budúcnosť zo štátneho Environmentálneho fondu (Envirofond) dotáciu 76-tisíc eur, sa dá zrealizovať za 15- až 20-tisíc eur.
Uviedol to odborník na vydru riečnu, vedúci Katedry biológie a ekológie na Univerzite Mateja Bela Peter Urban, ktorého Eko-budúcnosť oslovila na spoluprácu pri realizácii projektu. Voči spájaniu svojej osoby s týmto združením sa však ohradzuje. "Nepoznám to združenie ani nie som jeho členom. Oslovil ma môj bývalý žiak Maroš Kapusta s tým, že uspeli s projektom v Envirofonde, aby som s nimi spolupracoval," povedal Urban s tým, že nevie ani, či spomínaný Kapusta je členom Eko-budúcnosti. Podľa neho je projekt na monitorovanie vydier potrebný, sklamalo ho však, že o dotáciu z Envirofondu nežiadala so svojím programom záchrany vydry Štátna ochrana prírody. Projekt Eko-budúcnosti má pritom podľa Urbana s verejne dostupným programom ochrany vydry viaceré spoločné prvky.
Združenie Eko-budúcnosť, ktoré vzniklo pred rokom a pol a nemá ani internetovú stránku, ani žiadne na internete zverejnené údaje, získalo od Envirofondu dotácie spolu 566-tisíc eur na šesť projektov - štyri vzdelávacie a dva ochranárske. Dotáciu 80-tisíc eur dostalo na projekt Zabezpečenie ochrany hniezdisk vybraných dravcov na Slovensku, 76-tisíc eur na projekt Ekologické nároky vydry riečnej v územiach európskeho významu, po 100-tisíc eur na projekty Vzdelaním k rozvoju v Banskobystrickom kraji, Vzdelávaním k rozvoju v Žilinskom kraji a Poznaj a využívaj obnoviteľné zdroje energie v Žilinskom kraji a 110-tisíc eur na projekt Poznaj a využívaj obnoviteľné energie v Banskobystrickom kraji.
Podľa riaditeľa Greenpeace Slovensko Juraja Rizmana nemajú dotácie z Envirofondu v celkovej sume 566-tisíc eur pre združenie Eko-budúcnosť za posledných desať rokov obdobu. Pripomenul, že Envirofond dáva dotácie hlavne mestám a obciam, prípadne mikroregiónom a štátnym organizáciám a mimovládnym organizáciám len výnimočne. Ako Rizman zistil, za posledných 10 rokov udelil Envirofond a jeho predchodcovia mimovládnym organizáciám s výnimkou špecifického Slovenského rybárskeho zväzu dotácie na 75 projektov, pričom žiadnemu združeniu nepodporil v jednom roku viac ako dva projekty. "Iba zhruba deväť projektov získalo z Envirofondu a jeho predchodcov za posledných 10 rokov dotáciu v sume nad 66 400 eur, respektíve dva milióny korún. Príde mi mimoriadne zvláštne, že až šesť z nich tvoria práve projekty neznámeho združenia Eko-budúcnosť schválené v tomto roku," uviedol Rizman. Dodal, že podľa ľudí venujúcich sa životnému prostrediu sú sumy, ktorými Envirofond projekty podporil, v porovnaní s reálnymi nákladmi na realizáciu takých projektov nadsadené.
Minister životného prostredia Jozef Medveď uviedol, že na utorok si pozval riaditeľa Envirofondu Romana Kováča, aby sa mu k medializovaným dotáciám pre Eko-budúcnosť vyjadril. "Ale zatiaľ nemám dôvod nedôverovať, lebo tam boli nastavené všetky parametre na všetky spoločnosti, ktoré sa hodnotili. Boli vymenovaní hodnotitelia, bola zostavená rada Environmentálneho fondu. Všetky žiadosti, ktoré prichádzali, išli štandardne. Skôr ako som podpísal návrh, ktorý bol vo finále potom, ako to všetko prešlo cez formálno-právnu kontrolu, potom cez obsahovo-vecnú až po radu Environmentálneho fondu a na záver cez riaditeľa, ktorý mi pripravil návrh na rozhodnutie," povedal Medveď. Zdôraznil, že nevie a ani neskúmal, kto je za Eko-budúcnosťou. Jeho zaujímali hlavne prostriedky, ktoré išli do organizácií jeho rezortu - Slovenského vodohospodárskeho podniku, Štátnej ochrany prírody a Slovenskej agentúry životného prostredia.
