Jozef Medveď
BRATISLAVA - Rozhodnutie ministra životného prostredia rokovať s vedcami o navrhovanej zonácii Tatranského národného parku (TANAP) protestujúcich ochranárov neuspokojilo.
Považujú to za snahu úradu utíšiť vlnu odporu, ktorú vyvolal nový územný plán najstaršieho národného parku na Slovensku. Trvajú na stretnutí s ministrom a chcú s ním hovoriť o vlastných požiadavkách. Vyplynulo to z ankety medzi aktivistami, ktorí dnes druhým dňom protestujú proti návrhu zonácie Tatier v centre Bratislavy.
Návrh zonácie TANAP-u pred časom predložilo ministerstvo životného prostredia na pripomienkovanie, dokument teraz čaká na schválenie vládou. Materiál kritizovali ochranári i vedci zo Slovenskej akadémie vied. Vyčítali mu, že nezohľadňuje poznatky o tatranskej prírode a zmenšuje rozlohu územia v najprísnejšom režime ochrany. Prípadné uvoľnenie pravidiel by vraj umožnilo ťažbu dreva a výstavbu hotelov či zjazdoviek v doposiaľ nedotknutých lokalitách. Hovorkyňa úradu Jana Kaplanová pre dnešné vydanie denníka Sme uviedla, že minister bude s vedcami o ich pripomienkach rokovať na budúci týždeň.
"Nesúvisí to s našimi aktivitami, ale so snahou ministerstva politicky vycúvať z problémov, do ktorých sa dostalo," povedal spoluorganizátor protestnej akcie Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia Vlk. Pripomenul, že je povinnosťou ministerstva rokovať s ochranármi. "Lesoochranárske zoskupenie Vlk podalo hromadnú pripomienku podľa platnej legislatívy, ktorú podpísalo viac ako 11.000 občanov," dodal.
Aktivista Juraj Smatana zo siete environmentálnych mimovládnych organizácií Ekofórum sa obáva, že prípadný ústupok vedeckej obci nebude postačovať. "Našou požiadavkou je otvoriť celospoločenskú diskusiu o Tatrách, nielen pod mediálnym a občianskym tlakom povedať, že niečo vám tam ustúpime, keď už sa pridali aj tí vedci," poznamenal.
Tatranský národný park vznikol v roku 1949, rozprestiera na ploche takmer 74.000 hektárov. Súčasťou TANAP-u je aj najvyšší slovenský vrch Gerlachovský štít s výškou 2655 metrov. Ročne ho podľa informácií na internetovej stránke Správy TANAP navštívi necelých päť miliónov ľudí, sieť turistických chodníkov má dĺžku približne 60 kilometrov.
Návrh zonácie TANAP-u pred časom predložilo ministerstvo životného prostredia na pripomienkovanie, dokument teraz čaká na schválenie vládou. Materiál kritizovali ochranári i vedci zo Slovenskej akadémie vied. Vyčítali mu, že nezohľadňuje poznatky o tatranskej prírode a zmenšuje rozlohu územia v najprísnejšom režime ochrany. Prípadné uvoľnenie pravidiel by vraj umožnilo ťažbu dreva a výstavbu hotelov či zjazdoviek v doposiaľ nedotknutých lokalitách. Hovorkyňa úradu Jana Kaplanová pre dnešné vydanie denníka Sme uviedla, že minister bude s vedcami o ich pripomienkach rokovať na budúci týždeň.
"Nesúvisí to s našimi aktivitami, ale so snahou ministerstva politicky vycúvať z problémov, do ktorých sa dostalo," povedal spoluorganizátor protestnej akcie Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia Vlk. Pripomenul, že je povinnosťou ministerstva rokovať s ochranármi. "Lesoochranárske zoskupenie Vlk podalo hromadnú pripomienku podľa platnej legislatívy, ktorú podpísalo viac ako 11.000 občanov," dodal.
Aktivista Juraj Smatana zo siete environmentálnych mimovládnych organizácií Ekofórum sa obáva, že prípadný ústupok vedeckej obci nebude postačovať. "Našou požiadavkou je otvoriť celospoločenskú diskusiu o Tatrách, nielen pod mediálnym a občianskym tlakom povedať, že niečo vám tam ustúpime, keď už sa pridali aj tí vedci," poznamenal.
Tatranský národný park vznikol v roku 1949, rozprestiera na ploche takmer 74.000 hektárov. Súčasťou TANAP-u je aj najvyšší slovenský vrch Gerlachovský štít s výškou 2655 metrov. Ročne ho podľa informácií na internetovej stránke Správy TANAP navštívi necelých päť miliónov ľudí, sieť turistických chodníkov má dĺžku približne 60 kilometrov.
