Ilustračné foto
BRATISLAVA - Vo vyštudovanom odbore nikdy nepracovala viac ako polovica absolventov slovenských vysokých škôl, zatiaľ čo pri absolventoch českých vysokých škôl je to 38 percent. "Pre Slovensko to stále nie sú veľmi dobré výsledky," konštatoval na dnešnej tlačovej besede riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Michal Považan.
Zistenie vyplýva z reprezentatívneho prieskumu názorov pedagógov a absolventov vysokých škôl, ktorý uskutočnila ARRA v spolupráci s agentúrou Gfk Slovakia na jeseň 2009. Oslovili takmer 4 000 študentov, ktorí sú aspoň tri roky po škole, a približne 2 500 vysokoškolských pedagógov.
Od práce vo vyštudovanom odbore odrádza absolventov podľa ARRA finančné ohodnotenie. Ďalším faktorom je, že si v danom odbore nenašli prácu. Hľadanie zamestnania po štátniciach je čoraz komplikovanejšie. Spôsobuje to hospodárska kríza, ale aj vyššia konkurencia ľudí s vysokoškolským vzdelaním, nazdáva sa ARRA. "Najlepšie uplatnenie majú technické vysoké školy na čele so Slovenskou technickou univerzitou Bratislava, o trochu horšie uplatnenie majú spoločensky a humanitne orientované vysoké školy," tvrdí Považan. Najväčší problém nájsť si prácu po skončení vysokých škôl majú právnici, najmenší technici. ARRA upozorňuje, že to súvisí s priemyselnou orientáciou slovenského hospodárstva. "Sú to vysoké školy, kde sa o štúdium hlási najmenej uchádzačov, opúšťa ich zrejme ešte trošku menej, a to znamená, že ich je nedostatok na trhu práce," vysvetlil Považan.
Až 89 percent pedagógov sa domnieva, že absolventi sú veľmi dobre pripravení na prax. Tento postoj nekorešponduje s názorom absolventov, podľa ktorých len 36 percent z toho, čo robia, sa naučili na vysokej škole. Necelá polovica z nich si myslí, že vedomosti nadobudnuté na univerzite, sú veľmi dobre využiteľné v praxi. Kredit študenta zvyšuje medzinárodná skúsenosť počas štúdia. Medzinárodnej spolupráci prikladá dôležitosť aj 92 percent pedagógov. "Na jednej strane je podľa pedagógov dôležité, aby študenti študovali aj v zahraničí, ale sami príliš nespolupracujú so zahraničím, takže ťažko si predstaviť, že sú potom takíto pedagógovia motivujúci," poznamenal Považan. V prieskume skoro 91 percent absolventov uviedlo, že neboli na žiadnom zahraničnom pobyte.
Pre vyštudované fakulty sa absolventi rozhodovali z rôznych dôvodov. Pre 31 percent bolo dôležité dobré uplatnenie v praxi, pre 28 percent blízkosť fakulty a iba pre 15 percent kvalita fakulty. „Stále kvalita VŠ zohráva významnú úlohu, ale to, čo bude po tom, zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu,“ konštatuje Považan.
Pedagógovia sa rozhodovali, na ktorej fakulte študovať, podľa kvality školy (45 percent), ponuky pracovného miesta, respektíve odporúčania známych (43 percent) a blízkosti fakulty alebo ponúkaného platu (12 percent). Študenti sa teda rozhodujú pri výbere vysokej školy veľmi pragmaticky, kým pedagógom dosť záleží na kvalite vysokej školy, kde budú pôsobiť.
Od práce vo vyštudovanom odbore odrádza absolventov podľa ARRA finančné ohodnotenie. Ďalším faktorom je, že si v danom odbore nenašli prácu. Hľadanie zamestnania po štátniciach je čoraz komplikovanejšie. Spôsobuje to hospodárska kríza, ale aj vyššia konkurencia ľudí s vysokoškolským vzdelaním, nazdáva sa ARRA. "Najlepšie uplatnenie majú technické vysoké školy na čele so Slovenskou technickou univerzitou Bratislava, o trochu horšie uplatnenie majú spoločensky a humanitne orientované vysoké školy," tvrdí Považan. Najväčší problém nájsť si prácu po skončení vysokých škôl majú právnici, najmenší technici. ARRA upozorňuje, že to súvisí s priemyselnou orientáciou slovenského hospodárstva. "Sú to vysoké školy, kde sa o štúdium hlási najmenej uchádzačov, opúšťa ich zrejme ešte trošku menej, a to znamená, že ich je nedostatok na trhu práce," vysvetlil Považan.
Až 89 percent pedagógov sa domnieva, že absolventi sú veľmi dobre pripravení na prax. Tento postoj nekorešponduje s názorom absolventov, podľa ktorých len 36 percent z toho, čo robia, sa naučili na vysokej škole. Necelá polovica z nich si myslí, že vedomosti nadobudnuté na univerzite, sú veľmi dobre využiteľné v praxi. Kredit študenta zvyšuje medzinárodná skúsenosť počas štúdia. Medzinárodnej spolupráci prikladá dôležitosť aj 92 percent pedagógov. "Na jednej strane je podľa pedagógov dôležité, aby študenti študovali aj v zahraničí, ale sami príliš nespolupracujú so zahraničím, takže ťažko si predstaviť, že sú potom takíto pedagógovia motivujúci," poznamenal Považan. V prieskume skoro 91 percent absolventov uviedlo, že neboli na žiadnom zahraničnom pobyte.
Pre vyštudované fakulty sa absolventi rozhodovali z rôznych dôvodov. Pre 31 percent bolo dôležité dobré uplatnenie v praxi, pre 28 percent blízkosť fakulty a iba pre 15 percent kvalita fakulty. „Stále kvalita VŠ zohráva významnú úlohu, ale to, čo bude po tom, zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu,“ konštatuje Považan.
Pedagógovia sa rozhodovali, na ktorej fakulte študovať, podľa kvality školy (45 percent), ponuky pracovného miesta, respektíve odporúčania známych (43 percent) a blízkosti fakulty alebo ponúkaného platu (12 percent). Študenti sa teda rozhodujú pri výbere vysokej školy veľmi pragmaticky, kým pedagógom dosť záleží na kvalite vysokej školy, kde budú pôsobiť.
